GMO – budúcnosť, alebo záhuba?

Vo svete ich poznáme pod skratkou GMO a aj keď mnohým ľuďom naskakuje husia koža pri tomto slove, sami nevedia čo presne znamená. GMO je skratka pre geneticky modifikované organizmy a tento pojem sa stáva čoraz viac predmetom mnohých diskusií a sporov nielen medzi vedcami, ale aj na tej najvyššej politickej úrovni. Čo nám môžu dať, alebo vziať tieto nové upravené organizmy? 

Čo sú to GMO a ako sa produkujú? 

Napriek tomu, že mnohí ľudia dodnes nevedia čo to je GMO, tieto upravené organizmy sú už na trhu desiatky rokov. Už od roku 1982 sa používajú geneticky modifikované baktérie s génom pre ľudský inzulín na tvorbu hormónu inzulín, ktorý využívajú diabetici. Genetické manipulácie sa využívajú aj pre vytváranie nových liekov a majú široké využitie v medicíne. Čo sú to teda geneticky modifikované organizmy (GMO)?

GMO sú výsledok laboratórneho procesu, pri ktorom sa vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo sa vnútia do génu druhého organizmu, čo sú väčšinou nesúvisiace rastliny alebo živočíchy. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat alebo dokonca ľudí. 

Vďaka genetickému inžinierstvu teraz môžeme skombinovať prakticky čokoľvek. Vedci vytvorili už také kombinácie ako (1, 2, 3): 

• Gény pavúka vložili do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny, ktorý by použili pre výrobu nepriestrelných viest 
• Gény z kravy zmenili prasaciu kožu na kravskú 
• Gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme 
• Naklonované mačky svietili v tme 
• Jed zo škorpióna vložili do kapusty 
• Do lososa vložili viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie 
• Naklonovali banány a iné rastliny tak, aby produkovali vakcíny 
• Do vajec vložili chemoterapeutický liek 
• Gén vírusu HIV-1 vložili do kukurice, aby vytvorili lacnú a jedlú orálnu vakcínu 

To nie je všetko. Vedci sa snažia napríklad vytvoriť kravy, ktoré budú produkovať ľudské materské mlieko (4). Realitou už sú geneticky modifikovaní ľudia s génmi od viacerých osôb a toto odvetvie sa pomerne rýchlo rozvíja (5). Niekto by mohol povedať, že je úžasné, že si možno raz budete môcť vybrať farbu očí, vlasov, pokožky či výšku a schopnosti vášho dieťaťa. Ale je to skutočne to, čo chceme?

Okrem toho, takéto neprirodzené manipulácie s génmi môžu mať nepredstaviteľné následky. Ako každý živý organizmus, aj GM rastliny a živočíchy sa rozmnožujú a rozširujú. Po uvoľnení do životného prostredia sa nedajú vziať späť a môžu vytvárať neznáme a nové látky, spôsobujúce napríklad alergie alebo úplne nové ochorenia.

Navyše, genetické inžinierstvo je stále len v „plienkach“ a vkladanie nových génov nie je vôbec presné a prenos týchto génov môže narušiť jemne regulovanú sieť DNA v danom organizme.

Nestabilné je už samotné vkladanie nových génov do živých organizmov. Keďže tie majú prirodzené bariéry, ktorými sa chránia pred vstupom cudzej DNA, genetickí inžinieri musia nájsť spôsoby, ako prinútiť DNA z jedného organizmu vstúpiť do DNA iného organizmu. Tieto metódy zahŕňajú:

• Použitie vírusov a baktérií, ktoré „infikujú“ zvieracie alebo rastlinné bunky s novou DNA 
• Nanášanie DNA do malých kovových guliek, ktoré vystrelia so špeciálnou zbraňou do buniek 
•  Vstrekovanie novej DNA do oplodnených vajíčok s veľmi jemnou ihlou 
• Použitie elektrických šokov pre vytvorenie dier v membráne pokrývajúcej spermie, a potom nanútenie novej DNA do spermií cez tieto diery 
• Nová technológia „double strand RNA“ (dsRNA), pri ktorej vedci nemusia vstrekovať cudzie gény alebo pesticídy do inej plodiny. Namiesto toho bude GM plodina vytvárať typ genetickej informácie nazvaný double-stranded RNA. Táto nová dsRNA pozmení spôsob, akým sú gény vyjadrené. Prvou GM plodinou s touto technológiou majú byť GM jablká s názvom GMO Arctic® Apple, ktoré vďaka tejto technológií nezhnednú po prekrojení (6). 

Biotechnologické spoločnosti a rôzne inštitúcie tvrdia, že GMO sú absolútne bezpečné a že DNA z geneticky modifikovaných organizmov je rovnako bezpečné ako DNA akéhokoľvek iného prirodzeného organizmu. Tieto ich vyjadrenia údajne potvrdzujú vedecké štúdie, ktoré samozrejme sami vedú. Napriek tomu s nimi mnohí vedci nesúhlasia a viaceré vedecké štúdie potvrdili, že tvrdenia biotechnologických spoločností nemusia byť pravdivé. Napríklad už samotný rekombinantný hormón inzulín (Humulín), určený pre diabetikov, bol vystavený kritike a podozreniu, že môže predstavovať riziko pre jeho užívateľov (7). 

Začiatky GMO a ich vývoj 

Keď v roku 1973 vznikol prvý geneticky modifikovaný organizmus (GMO), konkrétne baktéria, pre mnohých sa to mohlo zdať ako začiatok novej doby. Ako sa po vyše 40-tich rokoch ukázalo, nie všetko išlo tak hladko ako si pôvodne mysleli tvorcovia týchto organizmov (biotechnologické korporácie). 

V priebehu posledných desaťročí zaznamenalo genetické inžinierstvo výrazné míľniky. V roku 1974 bola vytvorená prvá geneticky modifikovaná myš. V roku 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 zasa patril prvej geneticky modifikovanej plodine (GM plodine), ktorou bola geneticky modifikovaná paradajka (GM paradajka) (8). Táto paradajka bola geneticky upravená tak, aby jej plody nikdy celkom nedozreli, čím sa podarilo oddialiť ich starnutie. 

Táto GM paradajka s názvom Flavr SavrTM bola neúspešne uvedená na trh spoločnosťou Calgene, ktorú po jej neúspechu odkúpila spoločnosť Monsanto. Flavr SavrTM však v skutočnosti nebola prvá pestovaná GM plodina. Tou bol GM tabak, ktorý sa neoficiálne začal pestovať v Číne už v roku 1992, ale oficiálne sa pestovanie GM plodín v Číne začalo až v roku 1996, podobne ako väčšine sveta. Ako to vyzerá dnes s pestovaním GM plodín? 

V roku 2014 pestovalo GM plodiny 18 miliónov farmárov v 28 krajinách sveta na 181,5 miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy (9, 10). V priebehu 18-ročnej histórie zaznamenalo pestovanie GM plodín viac než 100-násobný nárast z 1,7 milióna hektára pôdy v roku 1996 na uvedených 181,5 miliónov hektárov v roku 2014 so súčasným ročným nárastom medzi 3 až 4%. Zo zoznamu 28 krajín, v ktorých sa pestujú GM plodiny, patrí až 20 krajín medzi chudobné rozvojové krajiny. V týchto 28 krajinách žijú skoro 4 miliardy ľudí, takže asi 60% celosvetovej populácie môže byť vystavená vplyvu GM plodín. 

Medzi najčastejšie pestované GM plodiny v posledných rokoch patria: 

• Sója 
• Kukurica 
• Bavlna 
• Repka 
• Cukrová repa
• Alfaalfa 
•  Zemiaky 
• Ryža 
• Papája 
• Baklažán 
• Tekvica 

V roku 2014 predstavovala GM sója 82%, GM bavlna 68%, GM kukurica 30% a repka olejná 25% celosvetovej produkcie. Tieto 4 plodiny sa v danom roku pestovali na 368 miliónoch hektárov pôdy, čo je 49% celkovej produkcie GM plodín. 

Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín je USA, ktorá produkuje 40% celosvetovej produkcie (73.1 mil. ha). V USA predstavuje GM kukurica 93%, GM sója 94% a GM bavlna až 96% celej ich produkcie. V celosvetovej produkcii GM plodín za ňou nasleduje Brazília (23,2%), Argentína (13,3%), India a Kanada (po 6,3%).

V Európe je situácia úplne odlišná. Väčšina európskych krajín odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a len 5 európskych krajín pestuje v posledných rokoch GM plodiny. Vedúcou krajinou v tomto smere je Španielsko (0.1 mil. ha), za ktorým nasleduje Portugalsko, Česká republika, Rumunsko a naše malé Slovensko (každý menej ako 0.05 mil. ha). Prvá schválená GM plodina v Európe bola GM kukurica MON 810 od spoločnosti Monsanto v roku 1998. 

V Európe sa v súčasnosti komerčne pestuje len GM kukurica, ale dovážať sa sem môže viac druhov GM plodín. V roku 2012 už bolo v EU schválených 75 GM produktov, čo je oproti roku 2007 nárast o 24 produktov. Len nedávno Európska komisia, s veľkou nevôľou občanov a ekologických organizácií, povolila dovoz 19 geneticky modifikovaných produktov (kukurice, sójových bôbov, repky olejnej, bavlny a kvetov), z ktorých možno vyrobiť potraviny a krmivá.

V Slovenskej republike sa v posledných rokoch pestovala na skúšobné účely nielen GM kukurica, ale aj GM cukrová repa. V súčasnosti sa u nás komerčne pestuje GM kukurica MON 810, ktorá sa pestovala v roku 2014 na rozlohe 411 ha v okrese Piešťany, Sobrance a Humenné (11).

Najväčším výrobcom GM semien je spoločnosť Monsanto, ktorá je zodpovedná za 90 percent celej produkcie a ktorá všeobecne dominuje globálnemu komerčnému osivárskemu trhu s hodnotou takmer 45 miliárd dolárov. Zvyšok patrí firmám ako Syngenta, DuPont (Pioneer), Bayer, Group Limagrain alebo Dow, ktoré sa spolu so spoločnosťou Monsanto delia o už takmer 16-miliardový (v dolároch) trh s GM plodinami (35% celosvetového trhu s osivami) (12).

Využitie a označovanie GM plodín

GM plodiny sú samostatnou kapitolou genetického inžinierstva a podľa ich tvorcov sa nijako nelíšia od prirodzených plodín. Tieto plodiny sa využívajú najmä na tvorbu krmív pre hospodárske zvieratá, ale aj pri výrobe potravín pre ľudskú spotrebu, kde sa využívajú pri výrobe veľkého množstva ingrediencií a „éčok“.

Pokiaľ tieto ingrediencie v potravinách predstavujú viac ako 0,9% váhy potraviny, musí byť ich GMO pôvod uvedený na obale. Tieto pravidlá platia v Európskej únii (EU) a vo väčšine sveta, ale niektoré krajiny (najmä USA a Kanada) nevyžadujú označovanie GMO zložiek na obaloch potravín, čo je spojené s veľkým odporom občanova ekologických organizácií.

Kvôli ich niekoľkoročnému tlaku už prijali niektoré americké štáty zákony pre označovanie GMO zložiek v potravinách, ale v súčasnosti sa vedú viaceré súdne spory v tejto oblasti a biotechnologické spoločnosti kvôli tomu zažalovali dané štáty. Medzitým tam zatiaľ vznikli aspoň prvé logá, ktoré dávajú potravinám označenie, že sú GMO-free v celom procese výrobe (aj živočíšna výroba).

Bohužiaľ, vyššie uvedené pravidlá EU neplatia pre živočíšne výrobky zo zvierat, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO. Až 90% GM plodín dovezených do Európy (prevažne z Brazílie, Argentíny a USA), čo predstavuje asi 30 miliónov ton ročne, sa používajú ako krmivo v živočíšnej výrobe. Okrem nich sa na výkrm hospodárskych zvierat používajú aj GM plodiny (sója, kukurica) dopestované priamo v Európe, takže celkové množstvo používaných krmív s obsahom GMO je oveľa vyššie. 

To znamená, že mäso zo zvieraťa kŕmeného GM sójou alebo kukuricou nemusí mať na obale vyznačené, že obsahuje GMO.

Preto ďalším a asi najväčším zdrojom GMO v Európe je mäso, vajcia a mliečne výrobky zo zvierat z veľkochovov, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO. 

Niektorí výrobcovia, ktorí nepoužívajú vo výrobe GMO v žiadnej forme, už používajú označenie GMO-free na obaloch potravín (napr. jogurty Hollandia). Zárukou úplného GMO-free by mali byť BIO produkty, pretože ekologickí farmári zo zákona nemôžu používať GMO v žiadnej forme. 

Vplyv GM plodín na zdravie

Podľa Environmental Working Group (13), priemerný obyvateľ USA skonzumuje ročne viac ako 87 kilogramov potravín s obsahom GMO, a to napriek tomu, že podľa prieskumov by mnohí Američania prisahali, že nikdy žiadne „GM potraviny“ nekonzumovali. Toto je jeden z dôvodov, prečo biotechnologické spoločnosti a niektorí vedci tvrdia, že GM plodiny a potraviny z nich vyrobené majú dlhodobú históriu bezpečného používania. Avšak napriek silnej ekonomike patrí USA medzi najviac chronickými ochoreniami trpiace národy, k čomu podľa štúdií prispievajú najmä priemyselne spracované potraviny, v ktorých sa najviac využívajú práve GM plodiny.

Je zarážajúce, že napriek skoro 20-ročnému používaniu GM plodín nebola doteraz vykonaná žiadna dlhodobá klinická štúdia na ľuďoch. Jediná štúdia vykonaná na ľuďoch konzumujúcich potraviny s obsahom GMO preukázala (14), že časť génu, ktorý bol vložený do GM sóje, sa preniesol do DNA baktérie žijúcej v tráviacom trakte a zostal tam.

V tejto štúdii autori objavili u niektorých subjektov prítomnosť cudzieho transgénu v mikroflóre tenkého čreva ešte pred začatím štúdie (15), čo naznačuje, že títo ľudia už predtým konzumovali GM sóju. Takže prenos transgénov môže byť výrazne ovplyvnený množstvom a dĺžkou konzumácie potravín s obsahom GMO.

To čiastočne potvrdzuje aj samotná štúdia, ktorá po jednorazovej konzumácii GM sóje u testovaných subjektov zistila, že cudzie transgény síce odolali vplyvu žalúdka a tenkého čreva, ale nakoniec boli zničené v hrubom čreve a neobjavili sa už vo výkaloch subjektov. 

Avšak štúdie vykonané na myšiach, kurencoch, kravách, prasatách, ovciach, kozách či rybách preukázali (16,17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24), že cudzia DNA môže nielen odolať celému tráviacemu traktu, ale preniknúť až do krvi, orgánov, bielych krviniek, mlieka a mäsa. Navyše, cudzia DNA môže prejsť aj cez placentu a zasiahnuť vyvíjajúci sa plod (25). Výsledky všetkých týchto štúdií teda naznačujú, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že dlhodobá a nadmerná konzumácia potravín s GMO môže preniesť cudzie gény do tiel akýchkoľvek živočíchov.

Napríklad v jednej kanadskej štúdii vedci zistili, že špecifický typ Bt toxínu z GM kukurice sa nachádza v krvi (26):

• 93 percent tehotných žien
• 80 percent pupočníkovej krvi ich detí
• 69 percent netehotných žien 

Tieto šokujúce výsledky vyvolali desivú možnosť, že konzumácia GM kukurice môže premeniť črevnú flóru na žijúcu pesticídovú továreň, v ktorej sa Bt toxín bude vyrábať sám vo vnútri tráviaceho systému. Napriek tvrdeniam spoločnosti Monsanto o neschopnosti Bt toxínu viazať sa na steny čriev u cicavcov, početné štúdie ukazujú, že sa dokáže viazať na tenké črevo myší a črevné tkanivá opice rhesus. 

To znamená, že aj dlho po ukončení konzumácie týchto upravených potravín by mohli geneticky modifikované proteíny zostať v organizme a rozmnožovať sa. Takéto chronické vystavenie sa cudzím génom môže zasa spôsobiť nepredvídateľné následky, a to najmä preto, že mnohé tieto gény sú odolné voči antibiotikám. Čo by to mohlo spôsobiť?

• Keďže zvieracie štúdie preukázali, že DNA v potravine môže prejsť cez tráviaci trakt do orgánov a tkanív celého tela, dokonca aj do plodu, nikto nemôže predpovedať následky prípadnej aktivácie cudzích génov v ľudskom alebo zvieracom organizme, ktorými môžu byť úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine, 
• Ak by bol bakteriálny gén, ktorý je vložený do väčšiny GM plodín prenesený, mohlo by to vytvoriť „super“ ochorenia, rezistentné voči antibiotikám, a teda neliečiteľné, 
• Ak by bol gén, ktorý vytvára Bt-toxín v GM kukurici prenesený, mohlo by to premeniť tráviaci trakt na žijúcu pesticídovú továreň.

Navyše, transgénna DNA z GM rastlín nezostáva len v tele živočíchov, ale podľa výskumov sa môže preniesť do baktérií v pôde a zostať v nej až 2 roky (27). Ak by teda zostal napríklad gén pre rezistenciu k antibiotikám v pôdnych baktériách, len málokto by sa asi odvážil predpovedať, čo to môže spôsobiť.

Podľa American Academy of Environmental Medicine (AAEM), početné množstvo zvieracích štúdií dokazuje vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou potravín s GMO (28). Medzi nimi napríklad:

• Neplodnosť
• Imunitné problémy
• Zrýchlené starnutie
• Zmeny v hlavných orgánoch a tráviacom trakte

Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbať sa potravinám s GMO. Mnohí lekári v USA to však už dávno robia. Lekári sami radia pacientom, aby sa vyhli GMO, pretože mnohí ich pacienti nečakane ochoreli práve po dlhodobej konzumácií potravín s GMO. Akonáhle zo stravy odstránili tieto potraviny, ich zdravotné problémy zmizli (29). 

S týmto názorom AAEM nesúhlasia biotechnologické spoločnosti a zodpovedné úrady v USA ako FDA (Food and Drug Administration) a USDA (Americké ministerstvo poľnohospodárstva), či v Európe EFSA (European Food Safety Authority). Všetky vymenované úrady schválili pestovanie a používanie mnohých GM plodín pre zvieraciu a ľudskú konzumáciu. 

Paradoxom však je, že napriek tomu vyspelé krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Rusko, Maďarsko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Poľsko a mnohé ďalšie nesúhlasia s EFSA a zakázali pestovanie GM plodín a ich používanie v potravinách. 

Dôvod je možno ten, že viaceré nezávislé štúdie preukázali potencionálne nebezpečenstvo konzumácie GM plodín. Toto potencionálne nebezpečenstvo vyplýva aj z charakteristík GM plodín. Potencionálne riziko GM plodín totiž nie sú len nové a cudzie gény, ale aj obsah rezíduí nebezpečných pesticídov, ktoré sa nachádzajú a/alebo používajú počas pestovania GM plodín. 

Väčšina GM plodín je odolných voči herbicídom, najmä glyfosátu, vďaka čomu môžu farmári takmer neobmedzene postrekovať tieto GM plodiny. Zvyšky glyfosátu a jeho metabolity následne zostávajú vo vypestovanej plodine a nie je možné ich zmyť (30, 31). Aj preto sa neustále zvyšujú limity pre povolený obsah rezíduí v GM plodinách. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že glyfosát a jeho metabolity sú karcinogénne a samotná Svetová zdravotnícka organizácia uznala glyfosát ako karcinogén. 

Ďalšia vlastnosť GM plodín je ich schopnosť produkovať insekticídy. Túto vlastnosť má aj GM kukurica MON 810, ktorá sa pestuje na Slovensku. Táto modifikovaná kukurica si vytvára vlastné Bt toxíny, ktoré sú smrteľné pre jej škodcov (vijačka kukuričná). Bt toxíny sa síce bežne používajú pre ochranu kukurice, ale len nárazovo, zatiaľ čo GM kukurica vytvára Bt toxíny nepretržite. 

Práve tieto Bt toxíny z konzumácie GM plodín boli objavené v krvi ľudí, tehotných žien a ich ešte nenarodených detí. Aj keď biotechnologické spoločnosti tvrdia, že tieto Bt toxíny sú v ľudskom organizme neškodné, ani oni nemôžu poprieť, že konzumácia týchto GM plodín dodáva do ľudského či zvieracieho organizmu pesticídy vo zvýšenom množstve. A kto by chcel mať pesticídy vo svete tele, aj keby boli údajne neškodné? 

Vyššie opísané dôvody môžu pravdepodobne za to, že konzumáciu GM plodín a potravín s ich obsahom v skutočnosti neodporúča žiadny uznávaný výživový odborník a lekár vo svete. Či už sa jedná o obhajcov nízkosacharidovej alebo nízkotučnej stravy, vegetariánstva a vegánstva, surovej stravy či iného výživového štýlu, všetci výživoví odborníci odporúčajú vyhýbať sa konzumácii GMO.

Ako potom môžu byť GM plodiny schválené pre konzumáciu, ak doteraz nebola vykonaná žiadna klinická štúdia na ľuďoch?

Schvaľovanie GM plodín 

Zodpovedné úrady v USA ako FDA a USDA považujú GM plodiny za bezpečné a vôbec nevedú žiadne nezávislé testy pre nové GM plodiny a stačia im štúdie výrobcov, že sú tieto nové GM plodiny bezpečné pre ľudskú konzumáciu. Celý proces zavádzania nových GM plodín do potravinového reťazca bez ich hlbšieho testovania je v USA výrazne urýchlený dereguláciami zo strany štátu a preto sa nové a takmer neotestované GM plodiny rýchlo a ľahko dostávajú na americký trh. 

V Európe je situácia o niečo iná a EFSA síce vyžaduje štúdie o bezpečnosti nových GM plodín, ale tieto štúdie vedú samotní výrobcovia GM plodín a trvajú najdlhšie 3 mesiace. Okrem toho, tieto štúdie boli opakovane vystavené veľkej kritike (32) z vedeckých kruhov a viacerí členovia schvaľovacieho panelu EFSA čelia konfliktu záujmov (rovnako ako v FDA) (33). Z toho vyplýva, že kŕmenie hlodavcov (potkany, myši) GM plodinami počas 3 mesiacov stačí FDA a EFSA na to, aby prehlásili GM plodiny za bezpečné pre celoživotnú ľudskú konzumáciu. 

Zaujímavosťou je, že nikto nechce sponzorovať nezávislé a dlhodobé štúdie vplyvu konzumácie GM plodín. Pokiaľ takéto štúdie vzniknú a preukážu negatívny účinok konzumácie GM plodín, autori štúdie sú zatracovaní, prepustení z dlhoročnej práce a ich meno je poškvrnené (napr. Arpád Pusztai, Gilles-Éric Séralini, Andres Carrasco, Irina Ermakova, Ignacio Chapela, David Quist, Terje Traavik alebo Manoela Malatesta).

Je GMO budúcnosť, alebo záhuba?

GMO je veľmi kontroverzná téma a zatiaľ čo mnohí vedci, verejnosť, výživoví odborníci, lekári a ekologické organizácie odmietajú GM plodiny, ich výrobcovia, zodpovedné úrady a mnohí iní vedci považujú GM plodiny za bezpečné a vidia v nich budúcnosť a záchranu tretieho sveta.

Je potrebné si však uvedomiť, že naša planéta dokáže nakŕmiť až 12 miliárd ľudí a už teraz produkujeme potraviny pre 8 miliárd ľudí. V tomto smere je zaujímavý názor Jeana Zieglera, bývalého zvláštneho spravodajcu OSN pre právo na potraviny, ktorý tvrdí, že „GMO v americkej vízii sveta sú hlavnou zbraňou na ekonomické odzbrojenie krajín Tretieho sveta.“

Aj keď sa GM plodiny pestujú v mnohých rozvojových krajinách, väčšina tejto produkcie sa vyváža do Európy pre účely výkrmu dobytka a miestni obyvatelia naďalej hladujú. Badateľné to je najmä v Brazílii a Argentíne, čo sú druhá a tretia vedúca krajina v pestovaní GM plodín a napriek tomu v nich vládne veľká chudoba a hlad v mnohých častiach týchto krajín. GM plodiny teda zatiaľ ľudstvo nepotrebuje pre ukončenie hladu vo svete a problémom je nehospodárne rozdeľovanie potravín. 

Naopak potrebujeme čisté životné prostredie a zdravých prirodzených živočíchov. Tie sú však ohrozené práve pestovaním GM plodín, pretože vedecké analýzy preukázali, že pestovanie GM plodín odolných voči herbicídom zvýšilo používanie pesticídov (34). Dôvod je najmä ten, že škodcovia sa stali odolnými voči herbicídom a farmári musia zvýšiť postrekovanie. To zasa ohrozuje pôdu a okolité prostredie a živočíchov. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že dôležité živočíchy ako včely, žaby či vtáky sú ohrozené vplyvom pesticídov (35, 36, 37,38). Okrem toho, zvyšky glyfosátu a herbicídov sa objavili vo viacerých vzorkách vodných tokov, dažďa a vzduchu (39). 

Či je GMO budúcnosť, alebo záhuba, to si zatiaľ netrúfam zodpovedať, ale jedno je isté, doterajšie výsledky hovoria proti GM plodinám z pohľadu zdravia a ja osobne ako konzultant pre zdravie a životosprávu vám odporúčam sa im vyhnúť. Preto som sa pred takmer 2 rokmi stal členom občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO a spoluautorom Petície za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO, ktorú nájdete na tejto webstránke www.slovenskobezgmo.org.