Tucet najväčších lží propagandy v prospech GMO – lož č.7

V priebehu niekoľkých týždňov vám RNDr. Igor Šarmír, PhD postupne odhalí 12 najväčších lží propagandy v prospech GMO. Nad každou sa skúste dôkladne zamyslieť a vaše názory radi spoznáme v komentároch pod článkami, alebo na našej facebookovej stránke.

RNDr. Igor Šarmír, PhD, SPPK a Európsky hospodársky a sociálny výbor

História GMO je zároveň i históriu boja o verejnú mienky týkajúcu sa tejto témy. Od samotného začiatku sa biotechnologické spoločnosti snažili získať verejnú mienku na svoju stranu a do tohto boja investovali obrovské zdroje, ktoré dostali k dispozícii ich útvary v oblasti PR (Public Relations). Táto úloha sa ale ukázala byť komplikovaná pretože sa priamo nedalo preukázať, že by potraviny vyrobené na báze poľnohospodárskych GMO boli chutnejšie, lacnejšie alebo výživnejšie ako konvenčné, prípadne, že by mali pre spotrebiteľa nejakú inú priamu pridanú hodnotu. Argumentácia sa preto uberala iným smerom, ktorý neumožňoval jednoduché preverenie jej pravdivosti zo strany spotrebiteľa a zároveň bola a je ladená emotívne, tak aby bola zdôraznená údajná naliehavosť situácie, ktorá si vraj vyžaduje nové prístupy, ako i šľachetné úmysly výrobcov GM sadív. Napriek tomu sa ale s odstupom času dá pomerne ľahko dešifrovať a preukázať jej nepravdivosť, čo ale „propagandistov“ neruší. Bez ohľadu na vyvrátenie ich tvrdení neochvejne pokračujú v ich opakovaní, pretože vedia, že k významnej časti verejnosti sa argumenty odporcov nedostanú. Zámerom nasledujúcich riadkov je vykonanie malého prehľadu nepravdivých tvrdení obhajcov GMO spolu s vysvetlením podstaty ich zavádzania.

LOŽ č. 7 – Pestovanie poľnohospodárskych GMO je výhodné pre malé a stredné podniky

Dnešné poľnohospodárske GMO sú viac ako čokoľvek iné symbolom tzv. industriálneho poľnohospodárstva, pod ktorým sa rozumie pestovanie monokultúr na veľkých plochách, s masovým využívaním chemických vstupov a ťažkej agrárnej techniky. Toto je typické pre mamutie latifundie. Dôsledkom je degradácia pôdneho fondu a hrubé plytvanie s vodnými zdrojmi. Na druhej strane, iba tento typ „poľnohospodárstva“ umožňuje zabezpečiť rentabilitu pri pestovaní GMO, najmä keď sa hospodári na pôde prenajatej na niekoľko rokov a po jej vyčerpaní sa užívateľ presunie ďalej. Toto sa deje najmä v Južnej Amerike, kde sa nová pôda získava klčovaním pralesa. Pre malé a stredné podniky, či nebodaj rodinné farmy, ktoré chcú udržateľne hospodáriť na menších plochách, je to ďaleko problematickejšie, pretože poľnohospodárske GMO napríklad neumožňujú praktizovať rotáciu kultúr. Ich skúsenosti sú často veľmi negatívne (viď. http://www.sppk.sk/clanok/848). Z fenoménu GMO ale najviac profitujú výrobcovia transgénnych sadív ako je napr. firma Monsanto.

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.1 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.2

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.3 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.4

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.5 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.6