Krajiny odmietajú GMO plodiny, nechce ich Francúzsko, Nemecko či Rusko

STOP GMO!!!

Túto vetu si v poslednom období opakuje stále viac a viac krajín sveta. Len pred mesiacom zakázalo Francúzsko predaj, použitie a kultiváciu GM kukurice MON 810 (1) (jedinej autorizovanej GM plodine v EU) a pred niekoľkými dňami sa dolná komora parlamentu vo Francúzsku (the National Assembly) rozhodla zakázať akúkoľvek GM kukuricu „kvôli jej toxickej hrozbe pre pôdu, hmyz a ľudské zdravie“ (2), ktorú táto kukurica predstavuje. Tento zákaz ešte musí schváliť Senát, ale konečné slovo by mal mať aj tak the National Assembly (3).

Rovnaký krok sa nedávno rozhodol urobiť nemecký štát Bavaria (4), ktorý sa tak stal 62. „GMO free“ regiónom vo svete a pridal sa k 18 regiónom vo Francúzsku, 13 v Taliansku a celému Rakúsku.

Rusko tiež nezostalo pozadu a zakázalo dovoz GMO produktov a odložili plánované pestovanie GMO plodín o minimálne 3 roky (5, 6). Ruský premiér Medvedev sa vyjadril nasledovne: „Nemáme za cieľ vyvíjať GMO produkty alebo ich dovážať. Dokážeme sa nakŕmiť s normálnymi, bežnými, nie geneticky modifikovaný výrobkami. Ak Američania radi konzumujú takéto výrobky, nebudeme im brániť. My ich nepotrebujeme; máme dosť priestoru a možností produkovať organické potraviny.“

Ďalšou krajinou, ktorá je za ZDRAVÉ POTRAVINY BEZ GMO, je Brazília. Jeden z najväčších producentov GM plodín začína robiť prvé kroky proti GMO. Brazílsky súd ešte v marci zakázal predaj GM kukurice Liberty Link od spoločnosti Bayer, kvôli nedostatku štúdií o bezpečnosti GM plodín (7).

Kto bude ďalší?

Od začiatku pestovania GM plodín (1996) ubehla už dlhá doba, počas ktorej sa GM plodiny rozšírili do sveta. Po rokoch pestovania sa však stále častejšie vynárajú na povrch nežiaduce účinky vyplývajúce z pestovania týchto plodín, na čo reagujú krajiny po celom svete a zakazujú ich pestovanie, predaj či dovoz.

Otázkou je, koľko času a dôkazov o vplyve súčasných GM plodín na zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie ešte bude potrebných, aby tak urobili postupne všetky krajiny? A koľko týchto dôkazov ešte bude potlačených, ako to bolo aj v prípade profesora Séraliniho (8, 9), kým predstavitelia niektorých štátov otvoria oči a zavrú svoje peňaženky?