SPPK šokujúco odmieta označovanie GMO potravín a podporuje dereguláciu nových genómových techník.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vo svojom stanovisku uviedla, že nesúhlasí s označovaním GMO potravín a krmív vyrobených pomocou nových genomických techník (NGT) a podporuje dereguláciu. Jedná sa pritom o NGT kat.1, do ktorej bude spadať cca 90 percent produktov.

Ide o najväčšiu organizáciu v danom sektore. Svojim stanoviskom podkopáva základné právo spotrebiteľo90v na informácie a bezpečnosť produktov (čl. 169 ZFEÚ) a vyhovuje záujmom GMO priemyslu, ktorý sa snaží dostať rizikové GMO na trh napriek odmietavému postoju občanov z celého spektra spoločnosti. Po nedávnej dohode o deregulácii NGT medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom je pravdepodobné, že sa to už čoskoro podarí.

Taktika GMO lobby je jednoduchá: presadzovať, že produkty NGT nie sú GMO, a prirovnávať ich k bezpečným produktom prirodzeného šľachtenia. SPPK na to skočila a vo svojho článku uvádza: „NGT predstavujú moderné šľachtiteľské postupy umožňujúce presné a cielené úpravy DNA rastlín, ktoré sa odlišujú od geneticky modifikovaných organizmov (GMO).“

Mimochodom v podobnom duchu sa konala aj jednostranná konferencia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ktorej spoluorganizátormi boli práve SPPK a netransparentná Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia (SSŠA). Koho záujmy táto asociácia zastupuje, môžeme iba hádať. Jej predseda podľa záznamov na LinkedIn pracoval približne 15 rokov pre biotechnologické korporácie Monsanto a neskôr Bayer.

Európsky súdny dvor potvrdil, že produkty NGT sa od GMO neodlišujú. Európska komisia v článku 3 návrhu nariadenia o deregulácii NGT tiež potvrdila, že produkty NGT sú GMO a tie nevznikajú šľachtením. Súd, veda aj právne predpisy jasne ukazujú, že produkty NGT sú GMO, no SPPK záhadne tvrdí iné. Zachádza ešte ďalej a uvádza, že NGT umožňujú presné a cielené úpravy DNA. Je pravda, že NGT sú presnejšie ako staré techniky genetickej modifikácie, no spôsobujú množstvo nezamýšľaných mutácií DNA na cieľových i necieľových miestach. Takéto mutácie môžu rastlinám priniesť nebezpečné vlastnosti pre ŽP a zdravie človeka (napr. toxicitu či alergénnosť). Potvrdzujú to napríklad nezávislí vedci a národné agentúry z Francúzska, Nemecka, a kritizujú aj svojvoľnosť kategorizácie NGT v návrhu. Navyše existujú dôkazy, že počas modifikácie môže byť vnesená aj cudzia DNA, hoci to nebolo zámerom. SPPK tvrdí, že k tomu nedochádza. Nevyjadrila sa síce k hodnoteniu rizík, no deregulácia nových GMO povedie k tomu, že sa na trh dostanú neoznačené nebezpečné GMO produkty bez riadne zhodnotených rizík. Ohrozený je aj sektor bez GMO.

Uvedená strata konkurencieschopnosti je klasický strašením. Deregulácia dnes nie je všade a na svetovom trhu existuje asi len päť NGT produktov. Otázka znie, či chceme byť konkurencieschopní v uvádzaní neotestovaných a rizikových GMO na trh.

Nasledujúci text z článku SPPK pôsobí ako prevzatý z propagačných materiálov biotechnologických korporácií: „NGT sú preto prirodzenejšou a presnejšou formou šľachtenia, ktorá umožňuje vyvinúť rastliny odolnejšie voči suchu, chorobám a škodcom, s vyššou úrodnosťou a stabilitou produkcie, znížiť potrebu pesticídov a hnojív a zároveň priniesť potraviny s lepšou výživovou hodnotou, nižším obsahom alergénov a dlhšou trvanlivosťou.“  Všetko sú to len hypotetické, nepotvrdené sľuby. Túto taktiku vystihuje porekadlo: „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.“ Podobné zázračné benefity boli sľúbené aj pri starej generácii GMO — a nesplnili sa. Pri NGT sú opäť v hre tie isté korporácie. Máme im teraz len na základe sľubov veriť?

SPPK predbieha koňa s vozom, keď tvrdí, že označovanie a vysledovateľnosť produktov NGT považuje za problematické aj kvôli nemožnosti analytickej identifikácie. Pritom vývoj metód na identifikáciu NGT len prebieha – európske projekty DARWIN a DETECTIVE. Komora sa kriticky vyjadrila aspoň k patentovateľnosti NGT a k ovládnutiu trhu nadnárodnými korporáciami, ktoré sa už dnes pomocou patentov a licencií snažia získať kontrolu. Dereguláciu však schvaľuje a ich stanovisko obsahuje mnohé chybné informácie.

Ako drahokam v tme však svieti postoj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré návrh na dereguláciu odmieta v súlade s petíciou, občianskou pripomienkou a výzvami približne 70 slovenských organizácií. Pri blížiacom sa poslednom hlasovaní v Rade EÚ neočakávame od Slovenska obrat — bol by dýkou zasadenou do chrbta občanov. Ak sa však nestane zázrak, je pravdepodobné, že deregulácia prejde väčšinovo a asi jedinou možnosťou bude napadnúť pseudovedecké nariadenie na Európskom súdnom dvore kvôli porušeniu hlavných právnych aktov a dohôd. Musí byť zachovaná súčasne platná regulácia, ktorá by sa mala sprísniť, nie oslabovať.