Hrozba „nových“ GMO

Na Slovensku práve prebieha schvaľovanie legislatívy, ktorá konečne umožní zakázať pestovanie GMO plodín. Zatiaľ čo väčšina krajín Európskej únie im dala stopku už pred rokmi, záujmové skupiny sa už snažia pretlačiť novú generáciu geneticky upravených plodín, ktoré šikovne nazývaju plodiny vytvorené novými technikami šlachtenia (new breeding techniques/NBT).

Hlavný problém tkvie v tom, že chcú tieto „nové GMO” čiastočne alebo úplne vyňať z pod európskej GMO legislatívy a kategorizovať ich len ako konvenčné plodiny. Robia tak aj napriek tomu, že súdny dvor EÚ rozsudkom vo veci C-528/16 z 25.júla 2018, ich v podstate určil za plodiny totožné s GMO a preto musia spadať pod všetky európske GMO regulácie, ktoré hodnotením rizika, sledovateľnosťou a označovaním majú chrániť občanov a prírodu pred možnými rizikami GMO.

Implementácia tohto rozhodnutia súdu nie je stále dostatočná. Neustálou snahou o dereguláciu týchto nových plodín hrozí nekontrolovaný a nezvratný únik tohto experimentu do životného prostredia s nepredvídateľnými následkami.

Tak ako pred 30 rokmi taktikou vlka v rúchu baránkovom pri presadzovaní prvotných GMO, aj teraz pri nových GMO znejú otrepané marketingové argumenty o suchu odolných rastlinách, zdravších potravinách, znížení hladu vo svete, menších množstvách pesticídov a iné. Dnes vyznejú tieto argumenty priam groteskne, pretože nič z toho sa nenaplnilo.

Naopak, GMO (zväčša pesticídové plodiny) dodnes pestované, priniesli okrem zisku producentom mnohé negatíva, ako sú napríklad oveľa väčšie množstvá škodlivých pesticídov v životnom prostredí a potravinom reťazci (napr. nechvaľne známy glyfosát), riziko pre organizmy atď.

Jednou z techník pri tvorbe nových GMO je aj glorifikovaná technika CRISPR/Cas. Priamo jedna z jej tvorcov Jennifer Doudna, upozornila na potrebu veľkej opatrnosti pri zavádzaní produktov vyrobených touto technikou. Nové techniky šľachtenia umožňujú zásadné zmeny v genóme organizmu, a to aj bez vloženia cudzích génov.

V mnohých prípadoch sú výsledkom zmeny biologických vlastností, napr. zmenené zloženie rastlín, ktoré sú ťažko, alebo vôbec dosiahnuteľné tradičnými metódami šľachtenia. Množia sa dôkazy, že dochádza aj k neúmyselnému vloženiu cudzích génov a k nežiaduucim zmenám DNA na nesprávnom mieste.

Bez regulácie a dôsledného hodnotenia rizika sa do životného prostredia tak môžu dostať plodiny s nepredvídateľnými vlastnosťami. (viac informácií v článku: Genetické inžinierstvo ohrozuje existenciu budúcich generácií).

Mnoho organizácií po celej Európe sa spája s cieľom sprísniť GMO legislatívu a zabrániť deregulácii týchto nových plodín, ktoré jednoznačne považujú za GMO (list EK a spoločné prehlásenie). Jednou zo snáh, ako pretlačiť tieto nové plodiny, je zakomponovanie ich potreby do pripravovanej potravinonovej stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork).

Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO vyzvala slovenských europoslancov v AGRO a ENVIRO výboroch, aby k tejto stratégii podali pozmeňujúce návrhy zamedzujúce dereguláciu. Kancelárie europoslanca M. Wiezika potvrdila, že takýto pozmeňujúci návrh už podali a podpisom sa pridal aj europoslanec M. Hojsík. Europoslanci M. Beňová a M. Číž (náhradník v AGRO výbore) dodnes nereagovali.

Tlak záujmových skupín o dereguláciu a zmenu GMO legislatívy však stále narastá a je podporovaný niektorými politikmi, členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorá na žiadosť Rady EÚ pripravuje štúdiu zameranú na analýzu a revíziu spomenutého rozhodnutia súdu, o ktorej sa má začať rokovať v apríli 2021.

Nové GMO by mali bez výnimky spadať pod všetky európske GMO regulácie, tak ako rozhodol Súdny dvor. Princíp predbežnej opatrnosti musí byť bezdpodmienečne uplatnený, najmä keď sa jedná o nové prírode cudzie techniky a produkty. Trh so semenami sa nesmie koncentrovať do rúk pár subjektom a cesta budúcnosti je trvalo udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo, nie genetické inžinierstvo.

Nesnažme sa vládnuť prírode, ale spolupracujme s ňou.