Tucet najväčších lží propagandy v prospech GMO – lož č.11

V priebehu niekoľkých týždňov vám RNDr. Igor Šarmír, PhD postupne odhalí 12 najväčších lží propagandy v prospech GMO. Nad každou sa skúste dôkladne zamyslieť a vaše názory radi spoznáme v komentároch pod článkami, alebo na našej facebookovej stránke.

RNDr. Igor Šarmír, PhD, SPPK a Európsky hospodársky a sociálny výbor

História GMO je zároveň i históriu boja o verejnú mienky týkajúcu sa tejto témy. Od samotného začiatku sa biotechnologické spoločnosti snažili získať verejnú mienku na svoju stranu a do tohto boja investovali obrovské zdroje, ktoré dostali k dispozícii ich útvary v oblasti PR (Public Relations). Táto úloha sa ale ukázala byť komplikovaná pretože sa priamo nedalo preukázať, že by potraviny vyrobené na báze poľnohospodárskych GMO boli chutnejšie, lacnejšie alebo výživnejšie ako konvenčné, prípadne, že by mali pre spotrebiteľa nejakú inú priamu pridanú hodnotu. Argumentácia sa preto uberala iným smerom, ktorý neumožňoval jednoduché preverenie jej pravdivosti zo strany spotrebiteľa a zároveň bola a je ladená emotívne, tak aby bola zdôraznená údajná naliehavosť situácie, ktorá si vraj vyžaduje nové prístupy, ako i šľachetné úmysly výrobcov GM sadív. Napriek tomu sa ale s odstupom času dá pomerne ľahko dešifrovať a preukázať jej nepravdivosť, čo ale „propagandistov“ neruší. Bez ohľadu na vyvrátenie ich tvrdení neochvejne pokračujú v ich opakovaní, pretože vedia, že k významnej časti verejnosti sa argumenty odporcov nedostanú. Zámerom nasledujúcich riadkov je vykonanie malého prehľadu nepravdivých tvrdení obhajcov GMO spolu s vysvetlením podstaty ich zavádzania.

LOŽ č. 11 – Produkty transgénnych plodín sú látkovo ekvivalentné s produktmi konvenčných plodín.

Princíp prijatý s USA začiatkom rokov 1990 na základe politického rozhodnutia, bez akéhokoľvek vedeckého opodstatnenia. Predpokladá, že operácia transgenézy nemá za následok zmenu látkového zloženia produktu plodiny (bielkoviny, škroby, cukry, vitamíny …), to znamená, že vložený gén zabezpečí iba želateľnú vlastnosť a nič viac. K nežiaducim dôsledkom ale môže ľahko dôjsť, pretože technika vloženia nového génu do DNA príjemcu môže viesť k jeho neplánovaným interakciám s inými génmi (viď. bod 8), čo môže spôsobiť, že niektoré proteíny sa budú tvoriť vo väčšom množstve a iné sa nemusia tvoriť vôbec. Rozdielne látkové zloženie transgénnych plodín a ich príbuzných konvenčných už potvrdili viaceré vedecké štúdie. Napr. v roku 2012, čínski vedci preukázali na prípade transgénnej ryže veľké rozdiely vo viacerých zložkách v porovnaní s konvenčnou odrodou: 20 až 74% u aminokyselín, 19 až 38% u mastných kyselín, 25 až 57% u vitamínov a 25% u proteínov.[1]

[1] Corrine Lepage, „La vérité sur les OGM, c’est notre affaire!“, Editions Charles Léopold Mayer, 2012, str. 34

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.1 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.2

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.3 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.4

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.5 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.6

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.7 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.8

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.9 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.10