Tucet najväčších lží propagandy v prospech GMO – lož č.6

V priebehu niekoľkých týždňov vám RNDr. Igor Šarmír, PhD postupne odhalí 12 najväčších lží propagandy v prospech GMO. Nad každou sa skúste dôkladne zamyslieť a vaše názory radi spoznáme v komentároch pod článkami, alebo na našej facebookovej stránke.

RNDr. Igor Šarmír, PhD, SPPK a Európsky hospodársky a sociálny výbor

História GMO je zároveň i históriu boja o verejnú mienky týkajúcu sa tejto témy. Od samotného začiatku sa biotechnologické spoločnosti snažili získať verejnú mienku na svoju stranu a do tohto boja investovali obrovské zdroje, ktoré dostali k dispozícii ich útvary v oblasti PR (Public Relations). Táto úloha sa ale ukázala byť komplikovaná pretože sa priamo nedalo preukázať, že by potraviny vyrobené na báze poľnohospodárskych GMO boli chutnejšie, lacnejšie alebo výživnejšie ako konvenčné, prípadne, že by mali pre spotrebiteľa nejakú inú priamu pridanú hodnotu. Argumentácia sa preto uberala iným smerom, ktorý neumožňoval jednoduché preverenie jej pravdivosti zo strany spotrebiteľa a zároveň bola a je ladená emotívne, tak aby bola zdôraznená údajná naliehavosť situácie, ktorá si vraj vyžaduje nové prístupy, ako i šľachetné úmysly výrobcov GM sadív. Napriek tomu sa ale s odstupom času dá pomerne ľahko dešifrovať a preukázať jej nepravdivosť, čo ale „propagandistov“ neruší. Bez ohľadu na vyvrátenie ich tvrdení neochvejne pokračujú v ich opakovaní, pretože vedia, že k významnej časti verejnosti sa argumenty odporcov nedostanú. Zámerom nasledujúcich riadkov je vykonanie malého prehľadu nepravdivých tvrdení obhajcov GMO spolu s vysvetlením podstaty ich zavádzania.

LOŽ č. 6 – Pestovanie poľnohospodárskych GMO je ekologické, pretože jeho prostredníctvom sa do životného prostredia dostane menej pesticídov ako v prípade pestovania konvenčných plodín.

Iba na kukuričných poliach v USA sa medzi rokmi 2000 a 2011 zvýšilo množstvo používaných herbicídov z 1,8 milióna ton na viac ako 30 miliónov ton, čo viedlo okrem iného i k zvýšeniu povolenej hranice obsahu ich rezíduí v potravinách. Pokiaľ ide o insekticíd, ktorý si niektoré transgénne plodiny produkujú samé, táto skutočnosť nijako nemení realitu, že sa dostáva do životného prostredia v množstve väčšom ako v prípade postrekov. Tieto sa totiž robia iba v prípade náletov škodcov, zatiaľ čo transgénna plodina produkuje insekticíd neustále: neselektívne tak likviduje užitočné organizmy, napr. opeľovačov, či motýle, aj vtedy keď škodca, na ktorého je GMO rastlina „nastavená“ (vijačka kukuričná) nie je vôbec prítomný. 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.1 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.2

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.3 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.4

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.5