Reakcia Iniciatívy Slovensko bez GMO na reportáž RTVS z odovzdania petície za moratórium na vypúšťanie GMO organizmov s technológiou „gene drive“

1. Na začiatku reportáž uvádza, že výskumníci vidia v technológii génových pohonov („gene drive“)  nástroj boja s chorobami a aktivisti ohrozenie prírody.

Podstata „gene drive“ technológie je šírenie požadovanej mutácie na všetkých jedincov voľne žijúcich druhov. Keďže riziká nie sú vôbec preskúmané, nemôžeme ani vedieť presný dopad.

My v nej nevidíme len ohrozenie prírody, ale riziko reťazovej reakcie tzv. domino efekt, ktorý by mohol mať vplyv na celý ekosystém a okrem vyhubenia prirodzených druhov aj vplyv na opeľovače a teda produkciu potravín. 

Vypustením GMO živočíchov s génovým pohonom môžeme spôsobiť bezprecedentný zásah do prírody. Táto technológia geneticky zmodifikuje voľne žijúce druhy a v prípade problémov bez možnosti zvrátenia a kontroly šírenia. Obavy spôsobuje aj nepresnosť súčasných genetických techník, ktorá môže spôsobiť nechcene a nepredvídateľné mutácie. Opäť sú nám ponúkané ušľachtilé zámery, ako je boj proti chorobám.

Pri GMO plodinách to bolo podobne a po dekádach ich pestovania sa nič zo sľúbeného nesplnilo. Okrem toho zdôrazňujeme, že hlavným sponzorom do technológie je vojenský výskumný priemysel, čo vyvoláva opodstatnené obavy zo zneužitia na vojenské účely (napr. biologické zbrane). 

2. V úvode samotnej reportáže sa spomína význam prirodzeného šlachtenia a uvádza sa, že výskumníci idú vo vývoji ešte ďalej a zameriavajú sa na genetické manipulácie aj v podobe génových pohonov.

Keďže genetické modifikácie sa často bagatelizujú a prirovnávajú k prirodzenému šľachteniu, máme potrebu zdôrazniť rozdiel medzi prirodzeným šľachtením a genetickou modifikáciou.

Prirodzené šľachtenie – je spolupráca ľudí s prírodou s využitím jej prirodzených a evolúciou osvedčených procesov. Krížiť sa môžu len príbuzné druhy. V prípade prirodzeného agronomického šľachtenia dochádza k zmenám genetického zloženia príbuzných plodín, ku ktorým by za určitých okolností mohlo dôjsť i v prírode bez pričinenia človeka. 

Genetické modifikácia – zmeny génov sú vynútené v laboratóriách. Dochádza ku zmenám,     ktoré by v prírode nikdy nastať nemohli. Osobitne v prípade transgenézy je možné napr.     odobrať gén z ryby a vložiť ho do jahody. Takéto niečo v prírode nie je možné a z dôvodu     existencie tzv. medzidruhovej bariéry môže k transferu génov dochádzať najmä medzi     „príbuznými“ v rámci toho istého druhu. Viac TU.

3. Musíme poopraviť aj tvrdenie nášho člena Ing. Petra Sudovského, ktorý sa vyjadril k spôsobu využitia génových pohonov na boj proti malárie.

V tomto prípade sa presne uvažuje nad genetickou modifikáciou komárov, ktorá spôsobí, že potomstvo vo voľnej prírode so samičím pohlavým bude sterilné, alebo sa budú rodiť len samci komára. Docieli sa to vypustením GMO komárov s génovým pohonom, ktorí majú párením preniesť túto modifikáciu na populáciu voľne žijúceho komára, ktorý prenáša maláriu a tým túto chorobu vyhubiť. Okrem chcenej modifikácie sa dedí aj samotný génový pohon, ktorý spôsobí, že požadovaná modifikácia sa bude šíriť z generácie na generáciu. To je podstata „gene drive“ technológie, šíriť mutáciu na všetkých jedincov daného druhu.

4. Oceňujeme RTVS, že v reportáži odznel aj názor Stanislava Stuchlíka (biológ, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislava), ktorý okrem iného poznamenal, že by mali najprv predchádzať racionálne diskusie skôr ako emocionálne podfarbené zákazy.

Petíciou upozorňujeme aj na absenciu medzinárodných diskusií, regulácií a zhodnotenie možných rizík. Žiadosť o zákaz resp. moratórium na vypúšťanie GMO s génovým pohonom je preto úplne opodstatnené, logické a vedecké riešenie. Sme prekvapení nad tvrdením, že nám ide o emocionálne podfarbený zákaz. Téme sa venujeme už niekoľko rokov a je pravda, že sme nad pokusmi o vypúšťanie GMO živočíchov emocionálne rozladení, ale všetko máme vedecky podložené a na racionálnom základe. Je absolútne neprípustné vypúšťať do životného prostredia GMO živočíchy s novou neoverenou GMO technológiou, ktorej dopad je nepredvídateľný a neprediskutovaný. Princíp predbežnej opatrnosti musí byť uplatnený.