Ministri EÚ odobrili dereguláciu nových GMO bez povinného označovania a hodnotenia rizík

Po troch rokoch intenzívnych vyjednávaní dnes Rada EÚ tesnou kvalifikovanou väčšinou schválila kontroverzný návrh Regulácie rastlín získaných určitými novými genomickými technikami a o potravinách a krmivách z nich. Toto nariadenie v praxi znamená faktickú dereguláciu väčšiny nových geneticky modi kovaných organizmov (GMO) a ich uvádzanie do potravinového reťazca bez doterajších prísnych kontrol.

Slovenská republika zotrvala na svojom zásadnom odmietavom postoji, čím potvrdila dlhodobú líniu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Tento o ciálny postoj vychádza aj z úspešnej občianskej petície iniciatívy Slovensko bez GMO, ktorej rezort vyhovel ešte v roku 2023.

V rámci hlasovania sa k Slovensku v opozícii voči návrhu pripojili Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko. Hlasovania sa zdržali Belgicko, Bulharsko a Nemecko. Napriek silnému odporu tohto bloku krajín bol návrh prijatý, čo otvára cestu k nálnemu schvaľovaniu v Európskom parlamente.

Záznam z hlasovania: časť o hlasovaní o nových GMO z webovej stránky Rady EÚ.

Stojíme pred zásadnou zmenou legislatívy, ktorá umožní uvádzať nové GMO na trh bez povinného označovania, hodnotenia zdravotných rizík či akejkoľvek sledovateľnosti. Inými slovami – európski spotrebitelia de nitívne prichádzajú o základné právo vedieť, čo konzumujú. Smer, ktorým sa vydali európske inštitúcie, je jasný: cesta totálnej deregulácie, ktorá vyhovuje výhradne záujmom veľkých chemických a biotechnologických korporácií. Tie si prostredníctvom patentov na DNA upevňujú kontrolu nad celým potravinovým reťazcom a zvyšujú svoju moc nad nezávislými poľnohospodármi.

Čas na reakciu sa pritom kráti. V polovici mája 2026 prebehne v Európskom parlamente záverečné hlasovanie, po ktorom môže toto nariadenie de nitívne vstúpiť do platnosti.

Peter Sudovský, enviromentalista zo Slovensko bez GMO upozorňuje, že ak budú NGT plodiny postavené na úroveň bežných rastlín, v praxi úplne splynú s konvenčnou produkciou. To bude znamenať ohrozenie sektora bez GMO v Európe. Kontaminácii sa nebude dať vyhnúť a kvôli chýbajúcim pravidlám ju nebude možné ani preukázať. Nové GMO so sebou prinášajú riziká nežiaducich mutácií DNA s nepredvídateľnými dôsledkami pre ľudské zdravie. Hrozí nekontrolovaná kontaminácia ekosystémov, kríženie s voľne žijúcimi druhmi a nenávratné zásahy do slovenskej prírody. Prípadné škody budú prakticky nevystopovateľné a producenti nových GMO za ne podľa nového návrhu nebudú niesť žiadnu právnu zodpovednosť.

Samuel Matejíčka, analytik z quid est VERITAS upozorňuje, že medzinárodná vedecká obec opakovane označila predložený návrh za nevedecký a zavádzajúci (napr. TU a TU). Slovenskú odmietavú pozíciu v tejto súvislosti expertne podporil aj popredný molekulárny genetik, profesor Michael Antoniou z King’s College London. Podľa jeho zistení je deklarovaný prínos nových GMO vedecky nepodložený. Profesor Antoniou potvrdil, že skutočným cieľom tejto legislatívy je umožniť korporáciám ovládnuť trh s osivami prostredníctvom patentov na rastliny a ich špeci cké genetické vlastnosti, čo v praxi povedie k monopolizácii európskeho poľnohospodárstva.

Okrem toho, že je toto nariadenie v priamom rozpore s vôľou občanov EÚ, viaceré odborné právne analýzy, ktoré majú k dispozícii quid est VERITAS a Slovensko bez GMO, poukazujú na jeho nesúlad s európskym aj medzinárodným právom. Legislatívny návrh podľa právnych expertov porušuje najmä tieto kľúčové piliere:

–ochrana spotrebiteľa (čl. 169 ZFEÚ) – absencia označovania „obsahuje GMO“ a zrušenie hodnotenia rizík;
-ochrana životného prostredia a princíp predbežnej opatrnosti (čl. 191 ZFEÚ) – zrušenie hodnotenia rizík pre zdravie spotrebuteľa a dopadov na životné prostredie, rovnako tiež neexistencia vedeckého konsenzu o bezpečnosti GMO;
-biologická bezpečnosť (Cartagenský protokol) – svojvoľné oslabenie kontrolných mechanizmov vyplývajúcich z medzinárodného práva.

Navrhované nariadenie preto nemožno vnímať len ako technickú úpravu pravidiel. Ide o zásadný zásah do základných práv občanov a celkového fungovania potravinového systému v Európskej únii.

Kľúčovou otázkou pre najbližšie týždne zostáva: Nájde Slovenská republika politickú odvahu a odhodlá sa k napadnutiu tohoto protiprávneho návrhu v záujme ochrany svojich poľnohospodárov a spotrebiteľov?“