Schválená deregulácia nových GMO je nezákonná. Napadne ju Slovensko na súde?

Predstavte si, že prídete do obchodu a kupujete pre svoju rodinu potraviny v domnení, že sú produkované tradičným spôsobom. V skutočnosti však kupujete produkty geneticky modifikované
laboratórnymi zásahmi do ich DNA. Podľa schváleného nariadenia o nových genómových technikách (NGT) to bude realita. Bez označenia nebudeme vedieť, že konzumujme GMO.

Právne analýzy ukazujú, že masívna deregulácia produktov NGT, ktoré sú GMO, je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, základnými právami EÚ (Zmluva o fungovaní EÚ, ďalej len „ZFEÚ“) a v neposlednom rade s právami spotrebiteľov.

Hlavné právne a etické rozpory tejto kontroverznej legislatívy:

1. Koniec práva na informácie a slobodnú voľbu spotrebiteľa (čl. 169 ZFEÚ). Citlivým bodom deregulácie je zrušenie povinného GMO označovania potravín.

• Slepý nákup: spotrebiteľ stráca akúkoľvek možnosť vyhnúť sa GMO. Transparentnosť trhu a právo na informované rozhodovanie pri nákupe potravín patrili doteraz k pilierom EÚ,
• Strata voľby: ľudia, ktorí sa chcú zo zdravotných, etických či environmentálnych dôvodov vyhnúť geneticky upraveným potravinám, toto svoje rozhodnutie nebudú môcť v praxi
  realizovať, pretože tieto potraviny splynú s bežnými.

2. Hazard so zdravým a prírodou: Ignorovanie zásady predbežnej opatrnosti (čl.191 ZFEÚ). Jedným zo základných pilierov európskeho práva v oblasti životného prostredia a zdravia je zásada predbežnej opatrnosti. Tá hovorí, že ak existuje vedecká neistota o bezpečnosti nejakej technológie, treba konať opatrne a nie deregulovať. Táto neistota existuje a nariadenie o NGT tento princíp úplne obchádza. Zavádza plošné výnimky zo schvaľovacieho konania a hodnotenia rizík bez toho, aby existoval dostatočný vedecký podklad o sú bezpečné. Mnohé recenzované štúdie potvrdzujú opak.

3. Rozpor s medzinárodným právom (Kartagenský protokol)
   Európska únia sa v minulosti zaviazala dodržiavať Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti – medzinárodnú zmluvu, ktorá chráni biologickú diverzitu pred potenciálnymi rizikami
   živých modifikovaných organizmov. Tento protokol striktne vyžaduje, aby sa pred uvoľnením akéhokoľvek modifikovaného organizmu vykonalo nezávislé, vedecky podložené posúdenie rizík, a to individuálne pre každý jeden prípad (case-by-case posúdenie). Nová regulácia NGT toto pravidlo ignoruje čím priamo porušuje medzinárodné záväzky Únie.

4. Vedecká fikcia namiesto reality. Obhajoba deregulácie stojí na politickom a nevedeckom tvrdení, že ak sa v laboratóriu urobí len obmedzený počet zmien v DNA, je to bezpečné a ekvivalentné ku konvenčnému šľachteniu. Rovnako nezmyselné tvrdenie je, že produkty NGT nie sú GMO. Súčasná veda však hovorí, že aj malé zmeny (vrátane nezamýšľaných) vytvorené genetickým inžinierstvom môžu priniesť robustné nové vlastnosti a predstavovať vysoké riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie. Tvrdenie, že laboratórne mutácie (NGT) sú bezpečné a rovnocenné tým prírodným, je zavádzajúce a slúži ako právna zámienka na uvoľnenie pravidiel.

5. Ohrozenie poľnohospodárstva bez GMO a strata kontroly
   Keďže nové nariadenie ruší sledovateľnosť (traceability) NGT organizmov v celom dodávateľskom reťazci, strácame nad nimi kontrolu od poľa až po stôl. To má fatálne následky:

• Likvidácia eko-farmárov a produkcie bez GMO: Ekologické poľnohospodárstvo (bio-produkcia) striktne odmieta akékoľvek GMO. Bio-farmári nebudú schopní garantovať, že ich polia a úroda neboli kontaminované vetrom alebo hmyzom z vedľajšieho NGT poľa.
• Koniec právomocí štátov: Doteraz mali jednotlivé krajiny EÚ možnosť zakázať pestovanie GMO na svojom území (tzv. opt-out právomoc). Nová regulácia túto suverenitu štátov obmedzuje a berie im právo chrániť svoje záujmy.
• Patentová pasca: NGT technológie a ich produkty sú patentované veľkými korporáciami. Tradiční šľachtitelia a poľnohospodári sa môžu ľahko ocitnúť v právnej neistote a čeliť likvidačným žalobám za porušenie patentov, ak sa ich plodiny skrížia s NGT rastlinou.

Deregulácia NGT nie je len technickou úpravou zákonov. Predstavuje zásadný obrat, ktorý uprednostňuje záujmy agrotechnologického priemyslu pred zdravím spotrebiteľov, ochranou prírody a transparentnosťou trhu. Ak má Európska únia zostať verná svojim vlastným hodnotám a zákonom, nemôže ignorovať vedecké fakty a zbaviť svojich občanov práva vedieť, čo kupujú.

Členské štáty EÚ môžu zastaviť nariadenie podaním podnetu na Súdnom dvore EÚ do 2 mesiacov od zverejnenia schválenej legislatívy. Slovensko ako najvýraznejší odporca deregulácie s
konsenzom celého politického spektra je na to najlepším kandidátom.