Tucet najväčších lží propagandy v prospech GMO – lož č.8

V priebehu niekoľkých týždňov vám RNDr. Igor Šarmír, PhD postupne odhalí 12 najväčších lží propagandy v prospech GMO. Nad každou sa skúste dôkladne zamyslieť a vaše názory radi spoznáme v komentároch pod článkami, alebo na našej facebookovej stránke.

RNDr. Igor Šarmír, PhD, SPPK a Európsky hospodársky a sociálny výbor

História GMO je zároveň i históriu boja o verejnú mienky týkajúcu sa tejto témy. Od samotného začiatku sa biotechnologické spoločnosti snažili získať verejnú mienku na svoju stranu a do tohto boja investovali obrovské zdroje, ktoré dostali k dispozícii ich útvary v oblasti PR (Public Relations). Táto úloha sa ale ukázala byť komplikovaná pretože sa priamo nedalo preukázať, že by potraviny vyrobené na báze poľnohospodárskych GMO boli chutnejšie, lacnejšie alebo výživnejšie ako konvenčné, prípadne, že by mali pre spotrebiteľa nejakú inú priamu pridanú hodnotu. Argumentácia sa preto uberala iným smerom, ktorý neumožňoval jednoduché preverenie jej pravdivosti zo strany spotrebiteľa a zároveň bola a je ladená emotívne, tak aby bola zdôraznená údajná naliehavosť situácie, ktorá si vraj vyžaduje nové prístupy, ako i šľachetné úmysly výrobcov GM sadív. Napriek tomu sa ale s odstupom času dá pomerne ľahko dešifrovať a preukázať jej nepravdivosť, čo ale „propagandistov“ neruší. Bez ohľadu na vyvrátenie ich tvrdení neochvejne pokračujú v ich opakovaní, pretože vedia, že k významnej časti verejnosti sa argumenty odporcov nedostanú. Zámerom nasledujúcich riadkov je vykonanie malého prehľadu nepravdivých tvrdení obhajcov GMO spolu s vysvetlením podstaty ich zavádzania.

LOŽ č. 8 – Technika transgenézy je chirurgicky presná

Francúzsky molekulárny biológ Christian Vélot hovorí, že ak by podobným spôsobom pracoval chirurg, nikdy by nikomu neodporúčal, aby sa nechal operovať. Dnes používané techniky transgenézy v prípade vyšších rastlín sú v skutočnosti úplne náhodné. Problémom je dopraviť nový gén do DNA cieľovej rastliny, pretože bunka vyšších rastlín má veľmi pevnú stenu, ktorú je nevyhnutné doslova „preraziť“. Záujmové gény, prichytené na média zo zlata alebo platiny, sú preto do cieľovej plodiny doslova vstrelené (nástroj, ktorý sa používa, má veľavravné meno – kanón na gény), pričom sa nevie ovplyvniť ani koľko sa ich do DNA príjemcu nakoniec dostane a ani na akom mieste. To znamená, že sa vôbec nevie aké gény, prirodzene sa nachádzajúce v rastline, budú „susediť“ s novým génom a či bude dochádzať k nežiaducim interakciám, v dôsledku ktorých by sa aktivita génov mohla stimulovať, modifikovať alebo neutralizovať s množstvom nežiaducich dôsledkov na tvorbu proteínov. Biológovia, ktorí vykonávajú v tejto oblasti vedecké experimenty spojené so základným výskumom, sa stretávajú s celým radom takýchto dôsledkov.

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.1 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.2

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.3 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.4

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.5 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.6

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.7