Chceme zdravé potraviny pre zdravý národ, zdravú budúcnosť a Slovensko bez GMO.

Tucet najväčších lží propagandy v prospech GMO – lož č.4

V priebehu niekoľkých týždňov vám RNDr. Igor Šarmír, PhD postupne odhalí 12 najväčších lží propagandy v prospech GMO. Nad každou sa skúste dôkladne zamyslieť a vaše názory radi spoznáme v komentároch pod článkami, alebo na našej facebookovej stránke.

RNDr. Igor Šarmír, PhD, SPPK a Európsky hospodársky a sociálny výbor

História GMO je zároveň i históriu boja o verejnú mienky týkajúcu sa tejto témy. Od samotného začiatku sa biotechnologické spoločnosti snažili získať verejnú mienku na svoju stranu a do tohto boja investovali obrovské zdroje, ktoré dostali k dispozícii ich útvary v oblasti PR (Public Relations). Táto úloha sa ale ukázala byť komplikovaná pretože sa priamo nedalo preukázať, že by potraviny vyrobené na báze poľnohospodárskych GMO boli chutnejšie, lacnejšie alebo výživnejšie ako konvenčné, prípadne, že by mali pre spotrebiteľa nejakú inú priamu pridanú hodnotu. Argumentácia sa preto uberala iným smerom, ktorý neumožňoval jednoduché preverenie jej pravdivosti zo strany spotrebiteľa a zároveň bola a je ladená emotívne, tak aby bola zdôraznená údajná naliehavosť situácie, ktorá si vraj vyžaduje nové prístupy, ako i šľachetné úmysly výrobcov GM sadív. Napriek tomu sa ale s odstupom času dá pomerne ľahko dešifrovať a preukázať jej nepravdivosť, čo ale „propagandistov“ neruší. Bez ohľadu na vyvrátenie ich tvrdení neochvejne pokračujú v ich opakovaní, pretože vedia, že k významnej časti verejnosti sa argumenty odporcov nedostanú. Zámerom nasledujúcich riadkov je vykonanie malého prehľadu nepravdivých tvrdení obhajcov GMO spolu s vysvetlením podstaty ich zavádzania.

LOŽ č. 4 – Techniky genetickej manipulácie používanej pri získavaní poľnohospodárskych GMO sú logickým pokračovaním šľachtiteľských techník používaných dlhé tisícročia. Klasické šľachtenie je preto tak isto forma genetickej manipulácie.

Medzi klasickým šľachtením a transgenézou existujú podobnosti, ale i výrazné odlišnosti, ktoré robia genetickú manipuláciu výrazne rizikovejšiu ako šľachtenie. Na jednej strane, v obidvoch prípadoch dochádza pri získavaní novej plodiny k obohateniu pôvodnej plodiny novým génom (novými génmi). Na druhej strane, klasické šľachtenie využíva výlučne „prirodzené kanály“ a preto je kríženie možné iba medzi príbuznými toho istého druhu. Kríženiu medzi nepríbuznými (nie je možné skrížiť hrušku so pšenicou) bráni tzv. medzidruhová bariéra. Túto ale dokáže prekonať práve technika transgenézy prostredníctvom ktorej je možné odobrať nejaký gén z ryby a vložiť ho do jahody. Rizikovosť spočíva práve v tejto technike (viď. odsek 8). Kým šľachtenie je možno trochu básnicky označiť za milovanie, transgenéza pripomína znásilnenie so všetkými predstaviteľnými i nepredstaviteľnými negatívnymi dôsledkami. Viac na http://www.sppk.sk/clanok/216.

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.1 

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.2

PREČÍTAJTE SI LOŽ č.3 

Štítky:
RNDr. Igor Šarmír, PhD.
Bohužiaľ, Igor Šarmír zomrel v roku 2016. Posledné roky svojho života pomáhal našej iniciatíve, za čo mu od nás patrí obrovská vďaka. Igor Šarmír bol absolvent Prírodovedeckej fakulty UK, ašpirantúru si urobil vo Francúzsku, doktorandskú prácu obhájil na Univerzite Paríž VII. V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva pracoval vyše 20 rokov a bol riaditeľom Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Okrem toho, od roku 2010 bol členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV). Problematikou GMO sa zaoberal viac ako 5 rokov a na túto tému napísal množstvo odborných článkov, ktoré boli uverejňované najmä na internetovej stránke SPPK (www.sppk.sk). Vystúpil aj na viacerých seminároch a konferenciách, na ktorých sa zúčastnili obhajcovia i odporcovia GMO a bol členom študijnej skupiny EHSV, ktorá pripravovala stanovisko tejto európskej inštitúcie na tému GMO.