Chceme zdravé potraviny pre zdravý národ, zdravú budúcnosť a Slovensko bez GMO.

Čo o nás a Slovensku napísali Američania

Globálna poľnohospodárska informačná sieť (GAIN), ktorá spadá pod Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA), vypracovala v roku 2018 správu o Slovensku a jej smerovaní v oblasti biotechnológií. Čo o nás a Slovensku napísali Američania? 

Prečo vôbec Američania napísali túto správu? 

Presný dôvod nevieme, ale môžeme predpokladať, že dôvodom sú obchodno-ekonomické záujmy. Pretože na Slovensku sa donedávna ako v jednej z mála krajín v Európe pestovali geneticky modifikované (GM) plodiny. Prečo sme patrili do skupinky len 5 krajín v Európe, v ktorých sa pestovali GM plodiny? To je skôr otázka na v tom čase zodpovedných politikov, ktorí súhlasili s pestovaním GM plodín v SR.

Každopádne sa USA pravdepodobne snažilo využiť Slovensko na presadzovanie poľnohospodárskych biotechnológií v Európe. Pretože ak by pestovanie GM plodín v SR bolo úspešné a rozširovalo by sa, zvýšilo by to šance na to, že ich začnú pestovať aj iné krajiny a to by následne pomohlo uľahčiť proces schvaľovania a zavedenia nových GM plodín na európsky trh.

Avšak, ako aj vyznieva zo správy, Slovensko je aktuálne v stave odkláňania sa od geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a s tým súvisiacich biotechnológií v poľnohospodárstve. To je síce potešujúca správa, no je potrebné ju korunovať právnym zákazom pestovania GM plodín. Pretože takýto trend nemusí trvať navždy a okrem iného, pestovatelia majú stále možnosť u nás vysievať GM kukuricu.

Ďalší problém je používanie GMO vo výrobnom cykle potravín. Napríklad väčšina živočíšnych produktov na pultoch obchodov je zo zvierat kŕmených GM plodinami. Preto je potrebné, aby spotrebitelia požadovali produkty, pri ktorých produkcii neboli použité GMO v celom výrobnom reťazci. Z uvedenej správy s názvom Agricultural Biotechnology Slovakia 2018 sme pre vás vybrali a preložili časť textu. 

Hlavné časti z uvedenej správy:

„Slovenskí poľnohospodári začali pestovať geneticky modifikované plodiny v roku 2006 s vrcholom produkcie v roku 2008. Od roku 2010 však výmera venovaná produkcii GM kukurice dramaticky klesala až do roku 2017 (a 2018), kedy poľnohospodári úplne zastavili výsadbu. Dopyt po GM výrobkoch, najmä mäse a mlieku vyrobených zo zvierat krmených GM krmivom, sa zmenšil pod vplyvom anti-biotechnologických mimovládnych organizácií (MVO), obchodníkov a susedných krajín (Rakúsko, Maďarsko a Nemecko). Slovenská vláda, dovtedy podporujúca biotechnológie, zmenila svoj postoj, pravdepodobne v reakcii na miestne správy pochádzajúce od anti-biotechnologických mimovládnych organizácií a aktivistických skupín. Konkrétne v roku 2016 zorganizovala jedna občianska iniciatíva „Petíciu za zdravé potraviny a Slovensko bez geneticky modifikovaných organizmov“, pod ktorú zhromaždili 18 300 podpisov. Petícia bola predložená Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR), ktoré reagovalo priaznivo na túto iniciatívu a ich petíciu, pričom konštatovali, že ambíciou ministerstva je urobiť Slovensko „zónou bez GMO“. Navrhovaná legislatívna zmena, ktorá by umožnila Slovensku zaviesť národné zákazy GM výrobkov stále prebieha a ešte musí byť dokončená.“

„Slovensko bolo predtým jedným z mála členských štátov EÚ s vedecky-založeným postojom k biotechnológiám. Slovenskí poľnohospodári pestovali geneticky modifikovanú Bt kukuricu MON 810 od roku 2006 do roku 2016, pričom sa používala predovšetkým pre výrobu bioplynu a ako krmivo pre dobytok na farmách. Rastúci vplyv susedných anti-GMO krajín a ťažkosti s predajom a vývozom GM produktov zastavili na Slovensku produkciu GMO. Najmä veľké obchodné reťazce (nemecké a rakúske) čoraz častejšie požiadovali produkty „bez GMO“ vrátane výrobkov vyrobených zo zvierat, ktoré nikdy neboli kŕmené GMO, čo viedlo k nulovému výsevu GM kukurice v roku 2017.“

„Neexistujú žiadne obchodné bariéry vyplývajúce zo súčasných právnych predpisov. Avšak slovenská ministerka MPRV SR, Gabriela Matečná, verejne vyjadrila svoj cieľ urobiť Slovensko zónou bez GMO. MPRV SR a MŽP SR plánujú aktualizovať príslušnú slovenskú legislatívu, aby dosiahli tento cieľ.“

„Na Slovensku sú aktívne mimovládne organizácie a aktivisti, ktorí sú proti poľnohospodárskym biotechnológiám a geneticky modifikovaným organizmom. Ich webové stránky a blogy často obsahujú negatívne a vecne nepresné informácie o GMO, geneticky modifikovaných plodinách a súvisiacich otázkach. Jedna takáto skupina, občianska iniciatíva „Slovensko Bez GMO “ (ich webová stránka je www.vsetkoogmo.sk), zorganizovala „Petíciu za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO“. Zhromaždili 18 300 podpisov od občanov Slovenska a odovzdali petíciu slovenskej vláde v novembri 2016.“ 

„Ministerka MPRV SR Gabriela Matečná sa stretla s petičným výborom 9. decembra 2016 a následne sa k petícii vyjadrila písomne 20. decembra 2016. V tejto oficiálnej písomnej odpovedi sa ministerka vyjadrila k petícii pozitívnym tónom, s uvedením, že „zo strany ministerstva platí nulová tolerancia pre všetky GM plodiny,“ a ďalej uviedla, že „ministerstvo pracuje na systéme, ktorý bude garantovať, že konečný produkt pre spotrebiteľa bude bez GMO. Taktiež, že ministerstvo má ambíciu urobiť Slovensko zónou bez GMO.“

„Odpoveď ministerstva ďalej uvádza, že MPRV SR rozumie negatívnemu postoju zo strany širokej verejnosti k pestovaniu GM plodín. Ďalej informuje, že zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ( „MŽP SR“) majú neformálny prísľub začať s legislatívnym procesom implementácie smernice EÚ (EÚ) 2015/412 do národných právnych predpisov na začiatku roka 2017. To by umožnilo obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky upravených plodín na Slovensku. Až doteraz – do polovice roku 2018 – nie je tento legislatívny proces dokončený a zmena príslušnej slovenskej legislatívy je stále vo forme návrhu.“

„Keďže Slovensko neodstúpilo od uvedenej legislatívy počas „prechodnej periódy“ končiacej 3. októbra 2015, ktorá umožňovala odstúpenie od legislatívy pre ne-vedecké dôvody, použitím „závažných dôvodov“, napríklad špecifické environmentálne alebo poľnohospodárske dôvody, budú sa teraz musieť rozhodnúť pre nové opatrenia. Tie musia byť v súlade so zákonom EÚ, odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho založené na presvedčivých dôvodoch ako sú tie súvisiacie s:

a) cieľmi environmentálnej politiky;

b) územným plánovaním;

c) využívaním pôdy;

d) sociálno-ekonomickými vplyvmi;

e) predchádzaniu prítomnosti GMO v iných produktoch bez toho, aby bol dotknutý článok 26a;

f) cieľmi poľnohospodárskej politiky;

g) verejnou politikou.

Podľa Smernice EÚ 2015/412 môže členský štát prijať tieto opatrenia a obmedziť alebo zakázať na celom svojom území alebo na jeho časti pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená v súlade s časťou C tejto smernice alebo nariadením (ES) č. 1829/2003. Takéto odôvodnenia môžu vyžadovať dodatočné zdroje, ktoré Slovensko v súčasnosti nemusí mať k dispozícii.“

„MŽP SR boli postúpené body petície č. 3 a 7. Ministerstvo oficiálne reagovalo 19. decembra 2016 a vyjadrenie obsahovalo informácie o tom, kde sa rozhodnutia súvisiace s GMO uverejňujú on-line, ako verejnosť môže vyjadriť svoje pripomienky k žiadostiam o schválenie GMO a úlohách Komisie pre biologickú bezpečnosť a jej skupiny expertov. Ďalej vysvetľujú požiadavky označovania, tak ako sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a právnych predpisoch EÚ. MŽP umožnilo jednému zástupcovi mimovládnych organizácií stať sa členom Komisie pre biologickú bezpečnosť.“

K označovaniu GM produktov napísali:

„Označovanie GMO je vyžadované miestnymi orgánmi a dodržiava normy EÚ pre označovanie. Balené potraviny a krmivá odvodené a/alebo obsahujúce GMO zložky musia byť označené. „Obsahuje GMO“ je typický príklad označenia takéhoto výrobku, ktorý sa nachádza na trhu.“

„V poslednej dobe vyžadujú obchodné reťazce certifikáciu, aby mlieko a mäso, ktoré kupujú od svojich dodávateľov, pochádzalo zo zvierat, ktoré nie sú kŕmené krmivom s obsahom GMO. Preto Slovensko, ako aj iné štáty EÚ, vytvorilo systém dobrovoľnej certifikácie.“

„Združenie výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Slovenska vyvinulo systém dobrovoľnej certifikácie „bez GMO“. Systém umožňuje pestovateľom, výrobcom krmív, obchodníkom, chovateľom zvierat a spracovateľom označiť ich produkt označením „Vyrobené bez použitia GMO“. Ďalšou možnosťou dobrovoľného označovania „bez GMO“ na Slovensku je nemecký štandard VLOG (VerbandLebensmittel ohne Gentechnik), ktorú presadzuje Asociácia podnikateľov v poľnohospodárstve Slovenska.“

K sóji, používanej najmä v krmivách sa v správe uvádza:

„Slovensko nemá žiadne zákazy na dovoz GM plodín a dovoz GM sójovej múčky, hlavného zdroja proteínu pre kŕmne zmesi. V roku 2017 dosiahol dovoz sójovej múky 90 093 ton. Hlavnými dodávateľmi sú susedné európske štáty. Import sójových bôbov je prepravovaný na Slovensko cez hlavné európske prístavy v Holandsku a Nemecku. V dôsledku toho je presný pôvod sójových zásielok zo Spojených štátov alebo iných exportných štátov obtiažne kvantifikovať.“

„Slovensko vstúpilo do iniciatívy Dunaj Soya, keď slovenská štátna tajomníčka Magdaléna Lacko-Bartošová, podpísala Dunajskú sójovú deklaráciu 17. januára 2015. 18. júla 2017 Slovensko podpísalo Európsku sójovú deklaráciu. Tieto iniciatívy podporujú ďalší rozvoj trhov pre udržateľné pestovanie nie-GMO sóje a sójových výrobkov, ako aj vytvorenie transparentných systémov označovania výrobkov založených na certifikovaných výrobných normách. Signatári „Európskej sójovej deklarácie“ tiež podporujú rozvoj partnerstiev, vrátane spolupráce medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ ako sú Ukrajina, Moldavsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina, aby sa viac udržateľnej a certifikovanej sóji pestovalo, spracovávalo a obchodovalo v Európe.“

V súvislosti s poľnými pokusmi GM plodín je v správe uvedené:

„Naposledy Slovensko uskutočnilo poľné pokusy s GM plodinami v roku 2013. Silný vplyv susedných proti-GMO krajín a zmeny v politike viedli k ukončeniu poľných pokusov. Z regulačného hľadiska je však stále možné uskutočňovať poľné pokusy na Slovensku. V minulosti výskumníci testovali niekoľko druhov kukurice s rôznymi modifikáciami vrátane odolnosti proti škodcom a herbicídu a pozmenenými výživovými charakteristikami (zvýšený obsah manózy), a cukrovú repu tolerantnú voči herbicídnym produktom obsahujúcim glyfosát.“

Správu v plnom znení v anglickom jazyku nájdete na:

https://www.fas.usda.gov/data/slovakia-agricultural-biotechnology-slovakia-2018

Autorka správy: Jana Mikulášová

Štítky:
Ing. Peter Sudovský
Vyštudoval odbor Environmentálne inžinierstvo. Pracuje v oblasti ochrany životného prostredia. GM plodiny a potraviny považuje za hrozbu, zbytočnosť a krok vedľa, za ktorý nesieme určitú zodpovednosť my všetci.