Chceme zdravé potraviny pre zdravý národ, zdravú budúcnosť a Slovensko bez GMO.

RIZIKÁ GMO

GMO predstavujú obrovské riziko pre prírodu, človeka a každý živý organizmus. Je to jeden veľký experiment a nikto stále nevie, aké následky môže mať. Napríklad jediná štúdia vykonaná na ľuďoch konzumujúcich GM potraviny preukázala (1), že časť génu, ktorý bol vložený do GM sóje, sa preniesol do DNA baktérie žijúcej v tráviacom trakte a zostal tam.

V tejto štúdii autori objavili u niektorých subjektov prítomnosť cudzieho transgénu v mikroflóre tenkého čreva ešte pred začatím štúdie (2), čo naznačuje, že títo ľudia už predtým konzumovali väčšie množstvá GM sóje, takže prenos GM transgénov môže byť výrazne ovplyvnený množstvom a dĺžkou konzumácie GM potravín.

To znamená, že aj dlho po ukončení konzumácie GM potravín môžu geneticky modifikované proteíny zostať v organizme a rozmnožovať sa. Takéto chronické vystavenie sa cudzím génom môže zasa spôsobiť nepredvídateľné následky, a to najmä preto, že mnohé tieto gény sú odolné voči antibiotikám.  Čo by to mohlo spôsobiť?

  • Keďže zvieracie štúdie preukázali (3, 4, 5, 6, 7), že DNA v potravine môže prejsť cez tráviaci trakt do orgánov celého tela, dokonca aj do plodu, nikto nemôže predpovedať následky prípadnej aktivácie cudzích génov v ľudskom alebo zvieracom organizme, ktorými môžu byť úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine,    
  • Ak by bol bakteriálny gén, ktorý je vložený do väčšiny GM plodín prenesený, mohlo by to vytvoriť „super“ ochorenia, rezistentné voči antibiotikám, a teda neliečiteľné,
  • Ak by bol gén, ktorý vytvára Bt-toxín v GM kukurici prenesený, mohlo by to premeniť tráviaci trakt na žijúcu pesticídovú továreň.

Navyše, transgénna DNA z GM rastlín nezostáva len v tele živočíchov, ale podľa výskumov sa môže preniesť do baktérií v pôde a zostať v nej až 2 roky (89). Ak by teda zostal napríklad gén pre rezistenciu k antibiotikám v pôdnych baktériách, len málokto by sa asi odvážil predpovedať, čo to môže spôsobiť. Takýto hazard s prírodou a zdravím ľudí a zvierat je preto nemysliteľný.

Aký vplyv na zdravie môžu mať geneticky modifikované potraviny?

Geneticky modifikované potraviny v skutočnosti predstavujú až 65 zdravotných rizík (10). Podľa štúdií, GM plodiny a potraviny s ich obsahom:

  • Spôsobujú rakovinu (11)
  • Prispievajú k alergiám
  • Poškodzujú imunitný systém (12)
  • Poškodzujú spermie
  • Spôsobujú neplodnosť u zvierat (13)
  • Menia bunkovú štruktúru (14, 15)
  • Menia fungovanie DNA (16, 17)
  • Urýchľujú starnutie (18)
  • Narúšajú inzulínovú reguláciu
  • Narúšajú rast (19, 20)

Svetovo vedúci expert na problematiku GMO a zakladateľ Inštitútu pre zodpovedné technológie (Institute for Responsible Technology), Jeffrey Smith, považuje GM potraviny za:

  • Alergénne (21)
  • Toxické (22, 23)
  • Rakovinotvorné (24)
  • Antinutričné

Tieto tvrdenia má podložené vlastným dlhoročným výskumom, ktorý potvrdzuje aj množstvo ďalších nezávislých expertov a výskumov. Smith zhrnul svoje poznatky do svojich kníh a dokumentárneho filmu Genetic Roulette, kde odhaľuje nebezpečenstvo GM potravín a špinavé praktiky firiem ako Monsanto, ktoré majú blízke prepojenie na úrady ako FDA alebo USDA.  

Nebezpečenstvo GM potravín dokazuje obrovské množstvo štúdií, ktorým sa bohužiaľ nedostáva potrebná pozornosť. Napríklad analýza z roku 2011 (24), ktorá preskúmala 19 štúdií o GMO odhalila, že všetky tieto štúdie spájajú GM potraviny s poškodeniami orgánov.

Pritom sa jednalo aj o mnohé štúdie, ktoré boli sponzorované alebo vedené samotnými výrobcami a ich závery tvrdili, že GM potraviny sú bezpečné a nijako sa nelíšia od bežných potravín. Avšak ich dôkladná analýza odhalila iné závery.   

GMO A ALERGIE

Geneticky modifikované potraviny pochádzajú z plodín, ktorým bola zmenená DNA pomocou génov z geneticky modifikovaných organizmov. Tieto gény pochádzajú z druhov ako baktérie a vírusy, ktoré nikdy predtým neboli súčasťou ľudskej potravy. Vkladanie génov a ich následné klonovanie však môže spustiť hromadné vedľajšie účinky, pretože vznikajú génové sekvencie, ktoré neexistujú nikde v prírode.

Keď imunitný systém vidí takéto nové sekvencie, útočí na ne ako na cudzieho votrelca a snaží sa ich zbaviť. Čiže geneticky modifikovaná potravina je pre telo toxín, čo spúšťa zápalové procesy a chronické zápaly sú základnou príčinou mnohých chronických ochorení.    

Jedno z kľúčových miest, kde zápal nastáva, je črevný trakt. Zápal čreva je prekurzor všetkých chronických problémov, od srdcových ochorení, dysfunkcie štítnej žľazy, artritídy až po autoimúnne ochorenia. Odkedy sa zaviedla GM sója a kukurica do stravy Američanov v roku 1996, mnohé ochorenia súvisiace s tráviacim traktom rapídne vzrástli. 

Tiež výrazne vzrástol výskyt alergií, a toto prepojenie medzi GM potravinami a alergiami nedokázala vyvrátiť doteraz žiadna štúdia.

GM sója a alergické reakcie (25):

  • Krátko po zavedení GM sóje v Británii, alergie na sóju vzrástli o 50%
  • Kožné testy ukázali, že niektorí ľudia sú alergickí na GM sóju, ale nie na prírodnú sóju
  • Varená GM sója môže obsahovať 7-krát vyššiu hodnotu sójového alergénu
  • GM sója tiež obsahuje nový alergén, ktorý sa nenachádza v prirodzenej sóji

Alergické reakcie tiež hlásia farmári z Indie, Filipín, Brazílie či Argentíny, ktorí pestujú GM plodiny. Navyše, geneticky modifikované potraviny môžu vytvoriť alergiu na prirodzené potraviny.

  • GM sója drasticky redukovala tráviace enzýmy u myší, čo znamená, že ak dokážu GM potraviny narušiť trávenie, môžu spôsobiť citlivosť alebo alergiu na množstvo potravín.
  • Myši kŕmené Bt-toxínom začali mať imunitné reakcie na jedlá, ktoré im predtým nerobili problém.
  • Myši kŕmené experimentálnym GM hrachom tiež začali reagovať na množstvo iných potravín.

Nebezpečenstvo GM potravín uznáva aj American Academy of Environmental Medicine (AAEM) (26), ktorá uviedla, že niekoľko zvieracích štúdií dokazuje vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou GM potravín. Medzi nimi napríklad neplodnosť, imunitné problémy, zrýchlené starnutie či zmeny v hlavných orgánoch a tráviacom trakte. Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbať sa GM potravinám. 

 

Ako môžu GM potraviny spôsobovať alergie? 

Veľké riziko GMO sú nové proteíny (27), ktoré vznikajú v GM plodinách a majú za cieľ buď odstrašiť škodcov, alebo zvýšiť množstvo živín v GM plodine. Tieto proteíny môžu byť alergénne a v skutočnosti väčšina známych alergénov sú práve molekuly proteínov. Jediný spôsob, ako potvrdiť, že transgénny proteín je, alebo nie je alergén, je otestovať ho na veľkom počte ľudí. Ale takéto testy na ľuďoch nie sú prakticky ani eticky možné. Preto sa vedci snažia urýchliť testovanie a predpovedať či transgénny proteín spôsobí u človeka alergickú reakciu.

Tieto testy vznikli rozsiahlo po zavedení prvých GM plodín. Začiatkom 90-tych rokov vedci testovali transgénne proteíny v sérach, ktoré získali od ľudí s alergiami na danú plodinu. Ak proteín reagoval s protilátkami IgE, ktoré hrajú úlohu skoro vo všetkých alergiách, bol označený ako alergénny.

V roku 1993 vedci použili tento prístup pri určovaní alergenicity u GM sóji od spoločnosti Pioneer (DuPont), ktorá obsahovala gén z brazílskych orechov. Táto GM sója mala byť použitá ako vylepšená verzia krmiva pre hydinu, keďže tieto orechy obsahujú vysoké hladiny aminokyseliny metionín a cysteín, ktoré by urýchlili rast hydiny.

Ak by bola táto GM sója komercionalizovaná, mohlo by to farmárov pracujúcich s hydinou vystaviť veľkému riziku, pretože brazílske orechy môžu byť fatálne pre ľudí s alergiou na ne. Keďže bol transgénny proteín testovaný pozitívne (28), táto GM sója bola stiahnutá a zničená počas vývoja.

Steve Taylor, spoluriaditeľ Food Allergy Research and Resource Program na Univerzite v Nebraske, objavil problémy s brazílskymi orechmi ešte v dobe, kedy pracoval pre spoločnosť Pioneer. Tvrdí, že vedci využili tento incident a dnes znižujú riziko podobných problémov tým, že sa vyhnú génom zo známych alergénov (29, 30), z ktorých až 90% je pripisovaných 8 potravinám, a to pšenici, sóji, mäkkýšom, arašidom, orechom, kravskému mlieku, vajciam a rybám. 

Podľa Taylora, testovanie séra od ľudí s alergiami by bolo stále optimálne pre kontrolu známych alergénov (31). Avšak keďže už nikto nepoužíva gény z týchto zdrojov, takéto testy sú už zriedkavé. Namiesto toho sa teraz spoločnosti prevažne spoliehajú na porovnávanie transgénnych proteínov so štruktúrami a charakteristikami známych alergénov.

V jednej takej metóde, známej ako sekvenčná homológia, vedci porovnávajú sekvenciu aminokyselín transgénneho proteínu so sekvenciou známych alergénov v databáze. Ak proteín zdieľa predurčenú úroveň podobnosti s jedným alebo viac alergénmi, potom je určený pre ďalšiu štúdiu. Kvôli takémuto testovaniu vzniklo niekoľko databáz alergénov a tá, ktorá bola vyvinutá Food Allergy Research and Resource Program, obsahuje skoro 1 200 alergénov a stále rastie.

Avšak, podľa výskumného analytika Williama Freeseho (32), namiesto testovania, či je sekvencia aminokyselín vytvorená vloženým génom správna, „štandardnou praxou je zoradiť len asi 5 až 25 aminokyselín, a to dokonca ak má proteín celkovo viac než 600 aminokyselín. Ak sa krátke vzorky zhodujú, čo sa očakáva, vedci predpokladajú, že zvyšok je tiež v poriadku. Ak sa však mýlia, prerobený proteín by mohol byť nebezpečný.“

Ďalšia metóda využíva skutočnosť, že väčšina alergénov sú veľké a odolné žalúdočnej kyseline. Pepsínový test stráviteľnosti vystavuje proteíny k simulovaným žalúdočným šťavám počas rôznych dôb trvania. Väčšina alergénov prežije do jednej hodiny, zatiaľ čo nealergény sa degradujú v rámci 15 až 30 sekúnd.  

Dôležitá a nevyriešená otázka je či súčasné testovacie metódy sú adekvátne pre druhé a vylepšené generácie plodín. Podľa Taylora, všetky momentálne používané škodcom a herbicídom odolné črty sú objavené v rastlinách v minútových hladinách, čo je oveľa menej než tie, ktoré by pravdepodobne spôsobili alergickú reakciu. Lenže v niektorých z druhej generácii odrôd, sú GM črty zámerne vyjadrené vo vyšších hladinách, aby zmenili povahu potraviny.    

Ako sa zdá, Taylor nemá úplne pravdu a súčasné testovacie metódy sú neadekvátne (33, 34, 35, 36, 37), keďže prepojenie GM potravín s alergiami dokumentuje početné množstvo štúdií (38, 39, 40, 41, 42) Navyše, niektoré alergie sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch, čo len ďalej znižuje kvalitu súčasných testovacích metód (43, 44).   

Steve Taylor sa mýlil tiež v tom, že sa výrobcovia poučili na prípade GM sóje obsahujúcej gén z brazílskych orechov. O päť rokov neskôr priniesla spoločnosť Aventis na trh GM kukuricu StarLink, a to napriek upozorňujúcim znakom, že to môže spôsobiť alergie u ľudí.

Táto kukurica síce bola určená len ako krmivo pre zvieratá, ale rozsiahlo kontaminovala stovky produktov predávaných v supermarketoch, čo spoločnosť Aventis stálo stámilióny dolárov (45). Navyše, toto nebol jediný prípad (46), kedy sa snažili biotechnologické spoločnosti zámerne kontaminovať potraviny (47).        

GMO A PESTICÍDY

Ak chcete presne pochopiť, prečo sú GM potraviny tak nebezpečné, musíte poznať ich podstatu. Existujú 2 typy GM plodín:

  • Herbicídom odolné plodiny: päť hlavných GM plodín – sója, kukurica, repka, bavlna a cukrová repa – majú vložený gén, ktorý im umožňuje prežiť inak smrteľné dávky herbicídov. Farmári preto používajú oveľa viac herbicídov na tieto plodiny, a tie majú vyššie rezíduá herbicídov. Okolo 68% GM plodín je odolných voči herbicídom. 
  • Plodiny produkujúce pesticídy: rastliny tvoria vlastné pesticídy, takže keď do nich zahryzne nejaký škodca, jeho žalúdok exploduje a on zahynie. Pri tomto type GM plodín sa gén z pôdnej baktérie Bt (Bacillus thuringiensis) vloží do DNA rastliny (kukurica, bavlna). To spôsobí, že každá bunka rastliny vylučuje smrteľný Bt-toxín. Okolo 19% GM plodín produkuje vlastné pesticídy. Zvyšných 13% GM plodín produkuje pesticídy a zároveň sú odolné voči herbicídom.      
     

Jed, ktorý ničí všetko čo mu stojí v ceste 

Prvý problém nastáva pri používaní herbicídov. Svetovým lídrom nielen vo výrobe herbicídov je firma Monsanto, ktorej herbicíd Roundup Ready, je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd. Monsanto má patentové viaceré verzie ako Roundup Ready kukurica, bavlník, sója, repka či cukrová repa. Tieto herbicídy sa striekajú na konkrétne GM plodiny, ktoré sú prispôsobené na to, aby prežili inak smrtiace dávky glyfosátu, čo je aktívna ingrediencia v Roundup. Len v roku 2007 bolo v USA použitých 88 000 ton glyfosátu. 

Avšak, práve táto ingrediencia je spájaná s množstvom katastrofálnych následkov nielen pre zdravie, ale aj pre prírodu. Farmári po celom svete prichádzajú o pôdu kvôli super burine (48), ktorá je odolná voči glyfosátu. Podzemné vody sú kontaminované nadlimitným množstvom glyfosátu a pôdy strácajú potrebné živiny (49, 50).

Nebezpečenstvo glyfosátu pre prírodu rozsiahlo opisuje Dr. Don Huber (51), ktorý sa vyše 55 rokov venuje výskumu agrikultúry. Dr. Huber prirovnáva glyfosát k DDT (dnes už zakázanej látke, ktorú mimochodom tiež vyrábala spoločnosť Monsanto), pretože obidve látky spôsobujú podobné problémy a tiež sa dokážu hromadiť a zostať v prírode po celé roky.

Výskum Dr. Hubera poukazuje na niekoľko negatívnych účinkov glyfosátu.

  • Glyfosát je silný organický chelátor, čo znamená, že imobilizuje mikronutrienty, ktoré sú esenciálne pre normálnu fyziologickú funkciu nielen pôdy, ale tiež rastúcich rastlín a ich konzumentov. Mikronutrienty ako železo, mangán či zinok môžu byť redukované až o 80-90 percent v GM plodinách.
  • Glyfosát ničí prospešné mikroorganizmy, ktoré sú nevyhnutné pre správnu funkciu rastlín a vysoko kvalitnú výživu. Okolo 20% glyfosátu sa dostáva do okolitej pôdy, kde ničí prospešné pôdne mikroorganizmy. Keď tieto mikroorganizmy v pôde chýbajú, pôda nie je kvalitná a potraviny z nej vyprodukované nemajú v sebe dostatok živín. Od roku 1974, kedy sa zažal používať glyfosát, boli vyhubené mnohé esenciálne pôdne mikroorganizmy.
  • Glyfosát podporuje šírenie patogénov a s nimi súvisiacich chorôb. Prirodzené biologické kontrolné organizmy, čo sú napríklad prospešné črevné baktérie, sú veľmi náchylné na glyfosát. Keď sú tieto organizmy zničené alebo oslabené, patogény ako E. coli či Salmonela môžu spôsobiť zdravotné problémy. V skutočnosti nejde ani tak o prítomnosť alebo absenciu týchto patogénov v organizme, ale skôr o prítomnosť alebo absenciu prirodzených kontrolných mechanizmov (črevná mikroflóra), ktoré sú výrazne zničené glyfosátom.

Napríklad botulizmus, ktorý bol v minulosti zriedkavý, sa teraz stáva čoraz častejšou príčinou úmrtia kráv. V minulosti táto situácia nenastala, pretože prospešné organizmy slúžili ako prirodzená kontrola, ktorá držala baktériu Clostridium botulinum pod kontrolou. Bez tejto kontroly sa môže táto baktéria šíriť v črevách zvierat a produkovať smrteľné množstvá toxínov.     

V skratke by sa dalo povedať, že plodiny ošetrené glyfosátom sú slabé, choré a podvyživené. Okrem toho, obsahujú vysoké rezíduá glyfosátu. To znamená, že zvieratá alebo ľudia, ktorí konzumujú takéto plodiny, budú taktiež slabí, chorí a podvyživení. Navyše, vysoké rezíduá glyfosátu, ktoré sa dostanú do organizmu, nezničia len črevné baktérie, čiže imunitu, ale budú ďalej chelátovať (vytvárať bariéru) živiny v organizme, čím ich urobia nedostupnými pre telo.        

Alarmujúcou správou je, že rezíduá glyfosátu v potravinách sa nedajú zmyť a stávajú sa čoraz väčšou súčasťou potravín. Napríklad EU zdvihla limit pre glyfosát v pšenici a chlebe, ktorý je v nich teraz 100-násobne väčší ako v zelenine. Limit pre množstvo glyfosátu v krmivách bol zvýšený 200-násobne. Podľa žurnálu Chemical Research in Toxicology (52), najvyššie reziduálne množstvo pre glyfosát v potravinách a krmive v EU je 20 mg/kg. Rezíduá glyfosátu v geneticky modifikovanej sóji dosiahli až 17 mg/kg, pričom malformácia žabích a kuracích embryí nastáva už pri 2,03 mg/kg, čo je 10 krát menej než MRL.  

Takéto vysoké reziduálne limity spôsobujú, že glyfosát sa začína hromadiť v ľudskom organizme. Podľa jednej nemeckej štúdie (53), každá jedna vzorka moču obyvateľov Berlína bola pozitívna na glyfosát. Hodnoty sa pohybovali medzi 0,5 a 2 ng/ml, čo je v Nemecku 5 až 20 násobok povoleného množstvo glyfosátu v pitnej vode, ktorý je 0,1 ng/ml. 

Glyfosát sa tiež objavil spolu s jeho ďalšími metabolitmi v krvi tehotných žien a ich ešte nenarodených detí (54). Autori tejto štúdie jednoznačne tvrdia, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal pre GMO existovať termín GRAS (generally recognized as safe), pretože nikdy neboli preukázané za bezpečné. Táto kanadská štúdia zároveň poprela tvrdenie GM priemyslu, že toxíny z GM potravín sú zničené tráviacim traktom ľudí, ktorí konzumujú napríklad mäso zvierat, ktoré sú kŕmené GM plodinami.   

Glyfosát je všeobecne extrémne nebezpečný toxín, ktorý má schopnosť spôsobiť smrteľné následky. Štúdia z roku 2009 (55), ktorá testovala formulácie herbicídu Roundup na ľudské bunky objavila, že bunky zomreli do 24 hodín, a to dokonca vo viac ako 100 000 násobnom zriedení. Autori tejto štúdie varujú pred masívnym sprejovaním Roundup do prostredia, pretože v zriedení, ktoré je dostupné na trhu, môže spôsobiť poškodenie buniek až smrť.

To, že glyfosát je pre organizmus vysoko toxický dokazuje nejedna štúdia (56). Podľa výskumov, glyfosát môže spôsobiť: 

  • Endokrinné poruchy
  • Poškodenie DNA
  • Vývojovú toxicitu
  • Reprodukčnú toxicitu (57)
  • Neurotoxicitu
  • Rakovinu

Jeho silnú karcinogenitu dokazuje aj jedna rozsiahla francúzska štúdia (58), ktorej autori študovali nežiaduce účinky herbicídov. Ich výskum ukazuje, že glyfosát:

  • Spôsobuje dysreguláciu bunkového cyklu, čo je hlavný znak nádorových buniek a rakoviny u ľudí.
  • Spomaľuje syntézu DNA v určitých častiach bunkového cyklu, čo je proces, ktorým sa bunky reprodukujú a je podstatný pre rast a vývoj všetkých živých organizmov.

Nič z tohto zjavne netrápi firmu Monsanto, ktorá naopak tvrdí, že kŕmi rastúcu populáciu, ochraňuje prírodné zdroje a podporuje biodiverzitu. Veď prečo by ich to aj malo trápiť, keď len za tretí kvartál roku 2012 ohlásili zisk 937 miliónov dolárov, čo je 35 percentný nárast oproti minulému roku. Podľa Monsanta, lepšie semená v rukách farmárov môžu pomôcť naplniť potreby rastúcej populácie, zatiaľ čo ochránia prírodné zdroje tejto planéty.    

Lenže v skutočnosti Monsantove Roundup Ready plodiny, ktoré tolerujú vysoké dávky glyfosátu, zvýšili používanie herbicídov odhadom o 239 miliónov kilogramov medzi rokmi 1996 a 2011 (59). Motýľ Monarch kladie o 81% menej vajíčok odkedy sa začal používať Roundup Ready. Takže podľa Monsanta:

Viac herbicídov + menej motýľov = lepšie semená  

 

Toxín, ktorý môže vo vás explodovať

Druhou výraznou črtou GM plodín je, že dokážu produkovať vlastné insekticídy. V takom prípade genetici odstránia z baktérie Bacillus thuringiensis gén, ktorý produkuje Bt toxín a vložia ho do DNA rastliny. Bt toxín je pesticíd, ktorý násilne otvorí žalúdok určitých druhov hmyzu a zabije ich. Každá jedna bunka Bt kukurice, bavlny alebo sóje produkuje Bt toxín. 

Najčastejšie sa táto metóda používa pri kukurici a bavlne, pričom Bt kukurica predstavuje až 88% a Bt bavlna až 94% celej produkcie v USA. Odkedy tieto pesticídy produkujúce plodiny vstúpili na trh v 90-tych rokoch, spôsobili v priebehu poslednej dekády doslova horor.

Keď prichádzali na trh, Monsanto tvrdil, že Bt toxín bude kompletne zničený tráviacim systémom a nebude mať žiadny účinok na jeho konzumentov. Dokonca Monsanto presvedčil aj agentúru EPA (Environmental Protection Agency), ktorá schválila použitie Bt toxínu a tvrdila, že Bt toxín zasiahne len škodcov a nie jeho konzumentov. Avšak, ako sa ukázalo, Bt kukurica nielenže vytvorila „super škodcov“, ale tiež môže spôsobiť spúšť v organizme. 

Lekári z Univerzity Sherbrooke v Quebecu zistili (60), že Cry1Ab, špecifický typ Bt toxínu, sa nachádza v krvi:

  • 93 percent tehotných žien
  • 80 percent pupočníkovej krvi ich detí
  • 67 percent netehotných žien  

Tieto šokujúce výsledky vyvolali desivú možnosť, že konzumácia Bt kukurice môže premeniť črevnú flóru na žijúcu pesticídovú továreň, v ktorej sa Bt toxín bude vyrábať sám vo vnútri tráviaceho systému.

Ak je táto hypotéza správna, potom je tiež možné, že Bt toxín môže poškodiť integritu tráviaceho traktu rovnakým spôsobom ako poškodzuje hmyz. Napriek tvrdeniam Monsanta o neschopnosti Bt toxínu viazať sa na steny čriev u cicavcov, početné štúdie ukazujú, že sa dokáže viazať na tenké črevo myší a črevné tkanivá opice rhesus.    

Biotechnologické spoločnosti tvrdia, že Bt toxín je neškodný pre ľudí a cicavce, pretože farmári používajú Bt toxín z prirodzenej pôdnej baktérie už dlhé roky ako prírodný pesticíd. Lenže medzi týmito dvoma pesticídmi je veľmi veľký rozdiel.

V prvom rade, ani prirodzený Bt toxín nie je neškodný, čo dokazujú viaceré štúdie.

  • Keď boli myši kŕmené prírodným Bt toxínom (61), mali poškodené tkanivá, imunitné reakcie podobné cholerovému toxínu, a dokonca začali reagovať na iné potraviny, ktoré boli predtým pre ne neškodné.
  • Farmári vystavení k Bt toxínu vykazovali tiež imunitné reakcie (62).
  • Posudok pre EPA (Bt Plant-Pesticides Risk and Benefits Assessment) (63), vytvorený ich expertom uvádza, že Bt proteíny sa môžu správať ako antigenické a alergénne zdroje.    

Ďalší rozdiel je, že sprejovaný Bt toxín môže byť zmytý a je biodegradovateľný na slnku. Bt toxín v GM plodinách je však produkovaný interne a nemôže byť odstránený. Navyše, takáto verzia Bt toxínu je oveľa toxickejšia a je 3 000 až 5 000 krát koncentrovanejšia než sprej.     

Existuje množstvo dôkazov, ktoré ukazujú, že Bt toxín produkovaný v GM kukurici a bavlne je toxický pre ľudí a cicavce a spúšťa reakcie imunitného systému. Viaceré dôkazy potvrdzujú prepojenie Bt plodín s alergiami, neplodnosťou, ochoreniami či smrťou.

  • Tisícky oviec, byvolov a kôz v Indii zahynulo po spasení Bt bavlny (64). Zvyšné trpeli ochromeným zdravím a reprodukčnými problémami.
  • Farmári v Európe a Ázii tvrdia, že kravy, byvoly, sliepky a kone zahynuli z konzumácie Bt kukurice.
  • Dva tucty farmárov z USA hlásia, že Bt kukurica spôsobila rozšírenú neplodnosť u prasiat a kráv.
  • Ľudia v minimálne 5 usadlostiach na Filipínach ochoreli, keď bola Bt kukurica opeľovaná (65).
  • Žalúdočné steny potkanov kŕmených GM zemiakmi vykazovali nadmerný bunkový rast, čo vedie k rakovine. Potkany mali tiež poškodené orgány a imunitný systém.   

Ďalší príklad je talianska štúdia (66), v ktorej myši kŕmené Bt kukuricou od Monsanta vykazovali široké spektrum imunitných reakcií ako:

  • Zvýšené IgE a IgG protilátky, ktoré sú typicky súvisiace s alergiami a infekciami.
  • Zvýšené množstvo cytokínov, čo súvisí s alergickými a zápalovými reakciami. Špecifické cytokíny (interleukíny), ktoré boli zvýšené, sú tiež zvýšené u ľudí, ktorí trpia ochoreniami ako artritída, zápalové ochorenie čriev, skleróza multiplex, osteoporóza, Lou Gehrigova choroba, kolitída a rakovina.
  • Zvýšené T-bunky (gamma delta), čo je zvýšené u ľudí s astmou a u detí s intoleranciami na potraviny, juvenilnou artritídou a ochoreniami spojivových tkanív.

Ďalšia štúdia taktiež potvrdila (67), že potkany kŕmené Bt kukuricou od Monsanta (MON 863) zažívali aktiváciu imunitného systému. Potkany vykazovali vyšší počet bazofilov, lymfocytov a všeobecne bielych krviniek. To môže indikovať prípadné alergie, infekcie, toxíny a rôzne chorobné stavy vrátane rakoviny. Potkany mali tiež znaky pečeňovej a obličkovej toxicity. 

Bt toxín sa navyše, podobne ako glyfosát, dostáva do vôd a znečisťuje životné prostredie. Podľa jednej štúdie (68), 50 zo 217 testovaných potokov, priekop a kanalizácií v blízkosti kukuričných polí obsahovalo Cry1Ab proteín v hodnote nad 6 ng/l. Tento proteín sa dostáva do vôd cez kukuričné stonky, listy, šupky či klasy, ktoré sú odfúknuté do vôd. Tento materiál nechávajú farmári na poliach po žatve, aby minimalizovali eróziu pôdy. 

Avšak vzhľadom na to, že štúdia bola vykonaná pol roka po žatve, GM proteín pravdepodobne pretrváva v prostredí, čo môže zdevastovať vodný život a šíriť sa ďalej cez vodu do celého sveta.