Aké druhy GM plodín existujú?

Existujú 2 základné typy GM plodín:

1. Herbicídom odolné plodiny: päť hlavných GM plodín – sója, kukurica, repka, bavlna a cukrová repa – majú vložený gén, ktorý im umožňuje prežiť inak smrteľné dávky herbicídov. Farmári preto používajú oveľa viac herbicídov na tieto plodiny, a tie majú vyššie rezíduá herbicídov. Okolo 68% GM plodín je odolných voči herbicídom. 

2. Plodiny produkujúce pesticídy: rastliny tvoria vlastné pesticídy, takže keď do nich zahryzne nejaký škodca, jeho žalúdok exploduje a on zahynie. Pri tomto type GM plodín sa gén z pôdnej baktérie Bt (Bacillus thuringiensis) vloží do DNA rastliny (kukurica, bavlna). To spôsobí, že každá bunka rastliny vylučuje smrteľný Bt-toxín. Okolo 19% GM plodín produkuje vlastné pesticídy. Zvyšných 13% GM plodín produkuje pesticídy a zároveň sú odolné voči herbicídom.  

V súčasnosti sa vyvíjajú nové GM plodiny, napr. pomocou technológie CRISPR / Cas. 

Keď sa pred skoro 20-timi rokmi začali pestovať GM plodiny, biotechnologické spoločnosti sľubovali „záchranu sveta“. Medzi hlavné sľuby patrilo zvýšenie výnosov z pestovania, vyššia produkcia plodín, kontrola nad škodcami a burinou, zníženie používania chemikálií v poľnohospodárstve, semená odolné voči suchu či nakŕmenie sveta.

Všetky tieto sľuby sa ukázali ako falošné, čo rozsiahlo dokumentuje správa GMO Truth and Myths (1), ktorú zostavili na slovo vzatí odborníci v oblasti genetického inžinierstva ako Michael Antoniou (2) a John Fagan (3), ktorí pracovali dlhé roky v genetickom inžinierstve. Ich rozsiahlu prácu potvrdzuje aj dokument The GMO Emperor Has No Clothes-A Global Citizens Report on the State of GMOs (4), v ktorej autori spracovali všetky dostupné informácie o GMO.

Všetky sľuby biotechnologických spoločností boli falošné a klamlivé. Po niekoľkých desaťročiach pestovania GM plodín sú ich výsledky katastrofálne a môžeme ich zhrnúť do týchto 11-tich bodov: 

1. Genetické inžinierstvo nezvýšilo zisk ani jednej plodiny v porovnaní s konvenčnými plodinami – správa Failure to yield: Evaluating the Performance of Genetically Engineered Crops (5), ktorá ako prvá zosumarizovala výnosy genetického inžinierstva po 20-tich rokoch výskumu a 13-tich rokoch ich komercializácie, odhalila, že v priebehu posledných desaťročí sa v USA zvýšili výnosy z pestovania rôznych plodín celonárodne, ale nie vďaka GM plodinám.

Ďalšia práva, The Case For A GM-Free Sustainable World (6), zasa odhalila, že v niektorých krajinách výnosy farmárov pestujúcich GM plodiny v skutočnosti poklesli. GM sóji klesli výnosy až do 20% v porovnaní s bežnou sójou. Podobné čísla zaznamenala Británia pri pestovaní GM zimnej repky a cukrovej repy. GM bavlna zaznamenala v niektorých častiach Indie až 100% neúspech (7). V USA nárast pestovania GM bavlny spôsobil 40%-ný pokles výnosov (8).

2. Zvýšili sa náklady farmárov – biotechnologické spoločnosti majú svoje semená starostlivo ochránené patentmi. Farmári si nemôžu odkladať semená zo žatvy, ako sa to robilo celé tisícročia, ale musia každý rok nakupovať nové patentované semená spolu s určenými pesticídmi od tých istých výrobcov semien, čo farmárov stojí nemalé náklady (9).

Tí farmári, ktorí porušia patent a odložia si semená na ďalší rok, sú ľahko odhalení, pretože napríklad spoločnosť Monsanto vedie 24-hodinovú „horúcu linku“ (10), na ktorú volajú farmári a žalujú svojich vlastných susedov za porušenie patentu. Monsanto už takto vysúdil alebo v rámci mimosúdneho vyrovnania získal od farmárov približne 85 653 601 až 160 594 230 miliónov dolárov (11), čo sprevádzalo približne 145 žalôb a 800 mimosúdnych vyrovnaní (12).

Dokonca, ak by si aj niektorí farmári ponechali semená, pravdepodobne by z nich nič nemali, pretože mnohé semená môžu obsahovať takzvanú „terminátorskú technológiu“ (13), ktorá spôsobí doslova samovraždu semien, a tie nebudú môcť byť znova zasadené, pretože proste by z nich nič nevyrástlo.

Okrem toho, biotechnologické spoločnosti môžu žalovať farmárov aj zato, že ich polia boli kontaminované GM semenami vplyvom napríklad vetra, čo je považované za porušenie patentu. Takto už boli nevinní farmári pripravení o niekoľko miliónov dolárov.

3. Vznikla „super burina“ a „super škodcovia“ – herbicídom odolné plodiny (Roundup Ready) mali kontrolovať burinu a Bt plodiny mali kontrolovať škodcov. Namiesto toho vznikla super burina a super škodcovia (14), ktoré sú odolné voči implementovaným vlastnostiam GM plodín.

Asi 130 druhov buriny je odolných voči herbicídom (15), pričom táto rezistentná burina sa len v USA rozprestiera na ploche asi 11,4 milióna akrov a toto číslo sa stále zvyšuje. Tiež niektoré druhy škodcov sú odolné voči toxínom, ktoré ich mali pôvodne zabiť. Z tohto dôvodu majú v USA obrovské problémy s Bt kukuricou, na ktorú sa musia aplikovať insekticídy, ktoré pôvodne nemali byť potrebné.

Agentúra EPA (Environmental Protection Agency) nedávno prijala list od 22 odborníkov zaoberajúcich sa škodcami kukurice, ktorí žiadajú okamžité zmeny v spôsobe, akým biotechnologické spoločnosti bojujú proti škodcom (16). Problémy majú tiež v Indii, kde v niektorých častiach museli farmári pestujúci GM bavlnu použiť 13-krát viac pesticídov, aby zničili škodcov (17).

4. Používanie pesticídov sa zvýšilo – napriek tvrdeniu, že GMO znížia množstvo používaných pesticídov (herbicídy, insekticídy), sa ich používanie zvýšilo (18). Roundup ready sója si vyžaduje 2 až 5 krát viac herbicídov (19). Takéto k herbicídom odolné plodiny zvýšili medzi rokmi 1996 a 2011 používanie herbicídov v USA o 239 miliónov kilogramov. Bt plodiny síce znížili používanie insekticídov, ale celkovo, používanie pesticídov sa v priebehu tejto doby zvýšilo o približne 183 miliónov kilogramov (20). Veľký podiel viny má na tom odolnosť GM plodín voči pesticídom, vďaka čomu môžu farmári používať v podstate akékoľvek množstvo pesticídov.

5. Žiadne sľubované suchu odolné plodiny neexistujú – biotechnologické spoločnosti tvrdili, že vďaka genetickému inžinierstvu je možné vytvoriť plodiny, ktoré budú odolné voči suchu a iným klimatickým problémom. Tento sľub bol však zatiaľ falošný. Navyše, na produkciu 1kg GM sóje ošetrenej herbicídom Roundup ready, je potrebný dvojnásobok vody. Pritom sa už teraz v poľnohospodárstve používa asi 70% pitnej vody (21).

6. Ľudia hladujú naďalej – problémom nie je nedostatok jedla, ale jeho nerovnomerné rozdeľovanie. Naša planéta dokáže nakŕmiť až 12 miliárd ľudí a už teraz produkujeme potraviny pre 8 miliárd ľudí (22). Dennodenne sa doslova vyhadzuje obrovské množstvo potravín, čo detailne dokumentuje film We Feed the World (23).

Pritom denne zomrie vo svete na hlad, alebo jeho následky, až 100 000 ľudí a toto číslo stále rastie. Typickým príkladom je Argentína, ktorá patrí medzi najväčších pestovateľov GM potravín, ale mnoho ľudí v nej ďalej trpí a hladuje. Čo je ešte paradox, do roku 1996, teda začiatku pestovania GM plodín, sa počet hladujúcich ľudí vo svete znižoval. Avšak od roku 1996 sa toto číslo začalo zvyšovať a v roku 2010 vo svete hladovala až 1 miliarda ľudí.

7. V Indii spácha každých 30 minút jeden farmár samovraždu – odhaduje sa, že od roku 1975 viac ako 250 000 farmárov spáchalo v Indii samovraždu (24), čo je najväčšia vlna samovrážd v ľudskej histórií. Len v roku 2009 to bolo 17 638 farmárov. Podľa Vandany Shiva, veľkej bojovníčky za práva farmárov v Indii,  medzi rokmi 1975 a 2012 to bolo 284 000 farmárov (25). Avšak tieto údaje sú podhodnotené, pretože sa do nich nepočítajú samovraždy manželiek farmárov.

Drvivá väčšina týchto farmárov patrila medzi pestovateľov bavlny (26), ktorí sa nechali zlákať na pestovanie GM bavlny, kvôli čomu si zobrali finančné pôžičky, ktoré následne nedokázali splácať, keďže ich úrodu napadli škodcovia a nemali takmer žiadne zisky. Nakoniec títo farmári ani nemali na výber pri výbere semien, pretože spoločnosť Monsanto kontroluje cez svoju dcérsku spoločnosť takmer všetky obchody s osivami v Indii, takže dostupné sú prakticky len GM semená. Tieto skutočnosti sú veľmi jasne vyobrazené v dokumentárnom filme Bitter Seeds (27). Čo je paradox, farmári si ako smrtiacu zbraň vybrali pesticíd, ktorým mali pôvodne zničiť škodcov. 

8. Pestovanie GM plodín zabíja prirodzených živočíchov – GM plodiny a s nimi spojené pesticídy poškodzujú vtáky (28), cicavce, hmyz, obojživelníky, morské ekosystémy a pôdne organizmy (29). Bolo preukázané, že herbicíd Roundup spôsobuje aj pri veľmi nízkych dávkach vrodené chyby u obojživelníkov (30), embryonálne úmrtia, endokrinné poruchy a poškodenie orgánov u zvierat (31, 32, 33, 34). Vo veľkom nebezpečenstve sú tiež včely (35), ktoré na niektorých územiach masívne vymierajú.

9. Nastala transgénna kontaminácia – bežné plodiny a GM plodiny jednoducho nemôžu koexistovať, pretože napríklad vplyvom vetra sa môžu ľahko prenášať cudzie gény a kontaminovať iné polia (36). Vedci objavili GM opelenie u bežnej plodiny až do vzdialenosti 21 km a zistili (37), že v priebehu troch hodín by sa mohol peľ preniesť až o 55 km (38). V skutočnosti sa už našli zvyšky GMO dokonca v niektorých organických potravinách. Takouto transgénnou kontamináciou sa GMO dostali napríklad do Mexika (39), kde vtedy ešte vôbec neboli GM plodiny pestované.

10. Ubúdajú dažďové pralesy, na mieste ktorých sa teraz pestujú GM plodiny –  len v roku 2004 sa zničilo 26 000 km² dažďového pralesa kvôli GM sóji. Amazonský prales je jeden z najväčších zdrojov vodných pár na svete a nachádza sa v ňom najväčšia biodiverzita s vyše tridsiatimi miliónmi druhmi hmyzu. V priebehu posledných 30 rokov sa však našincom stráca pred očami, čo dôkladne dokumentuje film Soy: In the Name of progress (40).

11. Životné prostredie je kontaminované a degradované – používanie najpredávanejšieho širokospektrálneho herbicídu s obsahom glyfosátu (Roundup), ktorý vyrába spoločnosť Monsanto, sa len v USA zvýšilo medzi rokmi 1992 a 2007 z menej ako 11 000 ton na 88 000 ton. Toto rapídne zvýšenie používania glyfosátu však zanechalo svoje následky. Jeho zvyšky boli objavené v 60 až 100 % vzorkách vzduchu a dažďa a čo je ešte horšie (41), 41% zo 140 testovaných podzemných vôd v Španielsku bolo kontaminovaných glyfosátom nad povolený limit (42, 43).

Keďže je glyfosát považovaný organizáciou EPA (Environmental Protection Agency) za toxín 3.triedy, ktorý je pre dospelého človeka smrteľný pri dávke 30 g a je spájaný s viac ako 37 zdravotnými problémami, tieto skutočnosti sú veľmi znepokojujúce. Roundup a iné herbicídy na báze glyfosátu zároveň vážne znehodnocujú pôdu, pretože ničia mikroorganizmy nevyhnutné pre rast rastlín.